Peter Huba Books

Oravský hrad tvorí neoddeliteľnú súčasť panorámy oravskej krajiny, ktorého dejiny sú späté aj s dejinami Oravy. Dnešná rozloha hradu vznikla postupným budovaním obranných, obytných a hospodárskych stavieb v 13. - 18. storočí. Jednotlivé stavby sú dokladom románskych, gotických, renesančných a barokových stavebných slohov. Zároveň sú dokladom vývoja fortifikačných foriem, hospodárskeho života v rôznych obdobiach, ale aj vývoja ochrany pamiatok. Týmto sa Oravský hrad radí medzi najvýznamnejšie pamiatky. Ročne si hrad s expozícimi prezrie 80-90 000 návštevníkov. Tým, ktorí majú o hrad hlbší záujem, predkladajú autori túto publikáciu.

Publikácia, ktorej cieľom bolo hľadať odpovede na nespočetné otázky v súvislosti s dejinami Oravy. Text je sprevádzaný farebnými aj čiernobielymi fotografiami. Z obsahu: Príroda človekom neporušená; Poľudšťovanie krajiny; Vykonávatelia moci; Zemianstvo - moc a vzdelanosť; Prostriedky na prežitie; Túžba, viera, umenie; Kultúra životného prostredia; Významní dejatelia Oravy; Súpis chránených území Oravy; Osídlenie Oravy v praveku; Vznik oravských obcí; Zemepáni hradného panstva; Mená osadníkov.

Román Z Božej vôle palatín, v ktorom historik a spisovateľ Peter Huba približuje osobnosť Juraja Turza v pravdivom svetle, bez jeho vytrhnutia z diania doby. V dvadsiatich piatich kapitolách autor vtiahne čitateľa do veľmi pohnutého diania konca 16. a prvých desaťročí 17. storočia, teda do časov, keď Turci boli pánmi veľkej časti krajiny, keď povstalci pustošili územie vtedajšieho Slovenska a aj iní nespokojenci dávali o sebe vedieť. Životná cesta Juraja Turza bola zložitá. Možno jednoznačne konštatovať, že svojím konaním sa zaradil medzi najvýznamnejšie osobnosti v histórii Slovenska.

Osudy piesne Nad Tatrou sa blýska sú podobne pohnuté ako osudy Slovenska od čias štúrovcov. Jej prvý dochovaný zápis pochádza z roku 1844. Kto je vlastne jej autorom? A ako sa stala slovenskou hymnou? Oravský historik Peter Huba v bohato ilustrovanej monografii o inom Oravcovi – štúrovskom básnikovi Jankovi Matúškovi – podrobne vykresľuje príbeh výnimočného tvorcu, ku ktorému bol osud oveľa menej prívetivý než k jeho jednej piesni. Zachytáva chvíle zrodu a mnohých premien hymnickej piesne, desaťročia diskusií a pochybností o osobe jej autora, správnom znení druhej strofyi jej cestu na piedestál štátnej hymny – najprv v spojení s českou Kde domov můj, teraz už samostatne... V ďalšej časti knihy nájde čitateľ súborné dielo Janka Matúšku.

Peter Huba sa vo svojom historickom románe Za vieru a slobodu venuje téme, ktorá zatiaľ žiadnym slovenským spisovateľom nebola podrobne spracovaná: povstaniu Gašpara Piku. V 17. storočí prešli cez územie Slovenska mnohé povstania šľachty namierené proti politike cisárskeho rodu Habsburgovcov. Najmenej známe bolo najkratšie povstanie Gašpara Piku z roku 1672. Pika žil na Zemplíne, kde ľudia podobne ako na celom území Uhorska trpeli pod vysokými daňami, pod trestami zemepánov i náboženským prenasledovaním protestantov. Odpoveďou boli rôzne miestne vzbury, ale tá, ktorú viedol drobný šľachtic Pika, nadobudla veľké rozmery. Čítanie románu sprevádza neustále napätie. Autor zobrazuje celý dej veľmi objektívne.

Publikácia je voľným pokračovaním trilógie Keď národ umieral. Dej sa odohráva v Dolnom Kubíne, v Bratislave a najrozsiahlejšia časť na hornej Orave v čase rozpadu Československej republiky a vzniku vojnovej Slovenskej republiky. Orava sa v tých časoch stala dejiskom mnohých udalostí. Autor pri písaní románu využil informácie získané rozsiahlym výskumom ešte začiatkom deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia a priamym kontaktom s jedným zo staviteľov priehrady.