Peter Šajda Book order

Cieľom knihy je filozoficky preskúmať dynamiku konfliktu a ukázať, ako môže deeskalovať prostredníctvom uvedomenia si vlastnej existencie. Kľúčovým prvkom je princíp ľudskosti, pričom reflexia vychádza z myšlienok významných filozofov existencie a konzervatívnej revolúcie, ako sú S. Kierkegaard, M. Buber, M. Heidegger, C. Schmitt a E. Jünger. Ich myslenie interpretuje existenciu ako danosť a úlohu, pričom sa zameriava na sebaformáciu jedinca a kolektívu. Uvedomelý vzťah k nepriateľovi má za cieľ prekonať nepriateľstvo a princíp ľudskosti zdôrazňuje antropologickú rovnosť účastníkov konfliktu. Tento prístup umožňuje systematické obmedzenie nepriateľstva, čím sa predchádza degradácii protivníka. Existenciálna sebaformácia poskytuje jedincovi nástroj na odolávanie masovej propagande, ktorá diskriminuje nepriateľa. Možnosť voľby vlastnej existencie pretrváva aj v obdobiach intenzívnej nivelizácie a je zakorenená v základných existenciálnych vzťahoch. Autor, Doc. Peter Šajda, PhD., sa venuje antropologickým, etickým a politickým témam vo filozofii existencie a konzervatívnej revolúcii. Kniha je koncipovaná ako dialóg medzi vybranými autormi a autorom, pričom kriticky hodnotí ich koncepcie existencie a konfliktu. Témy sú premyslené a podnecujú ďalšie zamyslenie čitateľa.

Kniha sleduje dve paralelné línie: dejinnofilozofickú a systematickú. Cieľom prvej línie je predstaviť komplexný obraz Buberovej recepcie Kierkegaardových filozofických myšlienok. Kniha objasňuje kontext, v ktorom sa Buberova recepcia zrodila, skúma Buberove pramene a jeho využitie kierkegaardovských filozofém, vyhodnocuje prijatie Buberovej interpretácie odbornou verejnosťou. Vracia sa k Buberovmu ranému zápasu s náboženským akozmizmom, ktorý preddefinoval jeho pozíciu v spore s Kierkegaardom. Cieľom druhej línie je preskúmať filozofickú reflexiu vzťahu náboženstva k etike a politike v rámci Buberovej konfrontácie s Kierkegaardom. Tento vzťah je nosnou témou Buberovej recepcie Kierkegaardových ideí, od ktorej sa odvíjajú ostatné témy. Súčasťou systematického skúmania je objasnenie kľúčových dialogických pojmov a štruktúr, o ktoré sa Buber v konfrontácii opiera, sledovanie podôb sporu v štyroch kľúčových dielach, rozbor prijatia Buberových téz v medzinárodnom intelektuálnom prostredí a tematická analýza Buberovho raného zápasu s akozmizmom. Obe línie spolu vytvárajú plastický obraz Buberovho sporu s Kierkegaardom, v ktorého centre je problém vzťahu náboženstva k etike a politike.