Poetka debutovala básnickou zbierkou občianskej a ľúbostnej lyriky Všetkým dňom stvorenia ( 1995,) Vzťah detí a dospelých rezonuje v zbierke Aj v rozprávke je to tak (1996), adresovaný detským čitateľom. Tento fenomén sa nesie aj treťou knihou básní - Fotosyndcéra (2002). Je to vlastne lyrické zvolanie súčasnej modernej ženy, ktorá sa nebojácne pozerá do tváre doby a nemieni cúvnuť.
Humorný, ale aj vážny príbeh zo súčasnej rodiny zachytáva „vpád“ domácich zvierat do každodenného života detí, ktoré túžia po zvieratkách, a ich rodičov, ktorí sa im bránia, no nakoniec kapitulujú. Príbeh je rozprávaný z pohľadu chlapca Ľuboša, čo umožňuje hlbší pohľad do detskej duše. Začína sa presťahovaním do nového domu, ktorý sa postupne zaplní zvieratami, ktoré si deti vyžiadali. Na konci príbehu sa túžba po zvieratách zmení na túžbu po vysnívanom smartfóne, pričom rodičia bez váhania splnia toto želanie, netušiac o skrytom nebezpečenstve. Kontrastuje tu život chlapca so zvieratami a život s novou technikou, ktorý vedie k uzavretiu sa do seba v komunikačnom svete. Príbeh reflektuje vplyv smartfónu na záujmy dieťaťa a jeho správanie. Kniha je pútavým čítaním, ktoré rozvíja záujem detí o písané slovo na blízke témy. Hlavná postava prežíva dvojnásobný prerod, ktorý zaujme deti vo veku 9 až 12 rokov, pričom im umožňuje lepšie zhodnotiť javy a správanie, ktoré si možno samé na sebe nevšimnú. Neodmysliteľnou súčasťou sú ilustrácie od Juraja Oravca, ktoré upútajú detského čitateľa svojou kvalitou a humorným podtónom.
