Tomáš Hučko Books

Za takmer sedemdesiat rokov svojej existencie ich vyšlo niekoľko stoviek a len veľmi ťažko nájdete významnejšieho spisovateľa, ktorý by mu rozhovor neposkytol. V knižnom vydaní, ktorého tretí diel držíte v rukách, sme sa rozhodli postupne predstaviť každú literárnu dekádu zrkadlom jej najdôležitejších spisovateľov a autoriek. V našom výbere desiatich rozhovorov zo sedemdesiatych rokov sa okrem iného dozviete, ako Anne Sexton ovplyvnil v tvorbe jej terapeut, čo pre Pabla Nerudu znamenal vzťah medzi poéziou a politikou, vzťah Anthony Burgessa k Jamesovi Joyceovi alebo akú úlohu v tvorbe Christophera Isherwooda zohrával hinduizmus. V knihe nájdete rozhovory s nasledovnými autormi a autorkou: Anthony Burgess, Joan Didion, Joseph Heller, Christopher Isherwood, Bernard Malamud, Pablo Neruda, Joyce Carol Oates, Anne Sexton, Gore Vidal, Kurt Vonnegut ml.

Eugen Gindl (1944 — 2021) bol významný slovenský reportér, publicista, scenárista, dramatik a občiansky aktivista. V rozhovoroch s Tomášom Hučkom, šéfredaktorom mesačníka Kapitál, hovorí o dôležitých míľnikoch svojho života — o kariére reportéra, o cenzúre počas normalizácie i o svojich filmových a divadelných projektoch. Spomína na emigráciu do Nemecka po okupácii v roku 1968, na prípravu environmentálneho samizdatu Bratislava/ nahlas a na svoju účasť na udalostiach Novembra 1989 a prácu v časopisoch Verejnosť, OS a Kozmos. Premýšľa ale aj o láske k prírode, spolupráci s ŠtB či o budúcnosti slovenskej i svetovej ľavice. Rozhovory dopĺňajú spomienky jeho priateľov, spolupracovníkov a blízkych, ktoré približujú túto výnimočnú osobnosť slovenského intelektuálneho a spoločenského života.

Príbeh rozpadajúceho sa vzťahu dopĺňajú fragmenty úvah, básní a poviedok, ktoré autor umne zasadil do príbehu. Nevytvárame príbehy, iba sa snažíme prezentovať svoj vlastný pokrivený obraz, ktorému sme počas rozprávania sami uverili. Užasné na tom je najmä to, že z toho nie je žiadne východisko. Na úprimnosti je totiž niečo znepokojivo neúprimné. Za každou snahou o pravdu je skrytá agenda, nejaká lož vyššieho stupňa.Tomáš Hučko vo svojej debutovej novele Chaconna skúma hranice autenticity. A väčšinou tvrdo naráža na to, že autobiografia je v prvom rade fikcia.

Hoci patrí medzi najvýraznejšie postavy americkej literatúry prvej polovice 20. storočia, v našich končinách zostáva Dorothy Parker takmer neznáma. Jej autorský rukopis je pritom nezameniteľný – ostrý, vtipný, citlivý a zároveň sarkastický. Jej básne, poviedky a fejtóny pre časopis The New Yorker sú nielen detailným obrazom americkej mestskej inteligencie, ale aj prenikavou obžalobou dobového rasizmu a patriarchálnych vzťahov. I keď sa Dorothy Parker preslávila najmä svojím humorom, jej poviedky dokazujú, že ho používala najmä ako zbraň spoločenskej kritiky, ktorá dodnes nestratila nič zo svojej naliehavosti. Veľká blondínka a iné poviedky prináša výber z autorkinej prózy prvýkrát v slovenčine. Niektorých spisovateľov a spisovateľky si pamätáme vďaka rozsiahlemu dielu, iných pre ich prevratné avantgardné literárne postupy. Dorothy Parker nepatrí ani k jedným z nich, no napriek tomu sa jej meno zaradilo do kánonu americkej literatúry 20. storočia a dodnes rezonuje. Počas života sa preslávila najmä ako ostrá kritička, povestná svojím humorom a pohotovým dôvtipom. Kto sa však ponorí do jej diela, zistí, že Dorothy Parker bola nielen obávanou publicistkou, ale aj prvotriednou spisovateľkou a presvedčenou politickou aktivistkou.

V tejto intímnej sonde sa prelína otcovstvo, banálnosť malých dejín a dedičstvo “zlatých deväťdesiatych”. Kolektívna pamäť sa tu stretáva s individuálnou, neúprosná dedičnosť s vkrádajúcou sa nevyliečiteľnou chorobou. Ale čo s tým má, preboha, spoločné Fontána pre Zuzanu?