Dej knihy sa odohráva v Údolí dutých hláv. Tu nikto nečíta knihy a nikto nechodí do knižnice. Pani knihovníčka Máriška Bombrľkatá však so svojím pojazdným obytným prívesom prichádza všade tam, kde potrebujú jej pomoc. S hyperbolizáciou, humorom a vtipom, ktoré sú pre autora Branislava Jobusa typické, detský čitateľ zisťuje, že pri záchrannej akcii, no i mnoho ráz v živote, pomôžu práve knihy.
Zuzka prežila u starkej krásne Vianoce, ale aj zábavné fašiangy. Nikdy nemyslela, koľko pesničiek a vinšovačiek sa u nej naučí, s koľkými dievčatmi a chlapcami sa cez zimu skamarátí... Pozerá von oknom. Sneh sa začína topiť. Zo striech steká voda. A čo to počuť? Bé.. bé... a ešte raz, celkom tenučko a slabo. Bé... bé... Ak zas príde jar, zakuká kukačka, rozvinie sa hájik, poľana i lúčka. Zuzka sa rozbehla do chlieva. Starká hladká Brcuľu, ktorá leží na slame. A vedľa nej - celkom malá, malilinká druhá Brcuľa. Niečo také Zuzka ešte nikdy nevidela. Brculi sa narodila Brcuľka! Zuzka sa nevie dočkať, kedy Brcuľka podrastie. Už aby bola ozajstná jar! Potom pôjdu na vŕšok, za veľkými ovečkami! spolu na lúku a k potoku. A možno aj