Kniha představuje pestrou paletu archiválií ze státních archivů západních Čech, a to prostřednictvím 100 rozličných obrazů od raného středověku do současnosti, doplněných zajímavými informacemi či příběhy. Prochází se tu šlechta pospolu s ctihodnými měšťany, podnikateli, mecenáši, pobudy a prostitutkami. Řemeslo, průmysl, obchod, školství, umění, věda, víra, náboženství, pověry, alchymie, sport, zábava i poučení... to všechno tu lze nalézt.
Kódex Mestského a banského práva mesta Štiavnica zachovaný v prepise z polovice 16. storočia, pôvodne z roku 1237. Na základe analýzy jeho preambuly, ktorú pripojila a potvrdila kancelária uhorského kráľa Belu IV., na území dnešného mesta Banská Štiavnica mimo pôvodného banského mesta s názvom Bana vzniklo súbežné centrum baníckeho podnikania s názvom Štiavnica. Aj keď v dobe vydania právneho štatútu na jej území neexistovalo žiadne banské dielo, jeho občania získali štatút „horských mešťanov – walburgerov“, ktorí mohli podnikať v zmysle regálneho práva v exteritoriálnom území mesta na zemepanskej i cirkevnej pôde za podmienok určených týmto právom. Mestský právny štatút bol rozšírený o štatút banského práva, ktoré sa používalo nasledovných niekoľko storočí a je najstarším zachovaným a známym banským právnym štatútom v Európe.
Spodobenie ľudskej tváre v dobe kamennej, ktorá bola dlho tabuizovaným fenoménom spojeným s vnímaním šamanského myslenia i praktík, je vyvrcholením jeho umenovedných štúdií a ciest po jednotlivých regiónoch sveta. Autor predstavuje výskum vzniku fenoménu „šamanského čepca“ ako základného atribútu šamanov, ale aj ďalšie aspekty spoločenského a kultúrneho vývoja kmeňových spoločenstiev a formácií žijúcich v dobe kamennej nielen v stredoeurópskom regióne, ale aj v iných častiach sveta. Zaujímavé sú jeho presahy do oblasti ranej čínskej histórie a aplikácie jadeitových kotúčov pi, ktoré nadväzujú na najstaršie tradície a formy šamanizmu v dobe loveckých populácií. Čitateľa zaujme nepreberné množstvo faktov a nálezov, ktoré autor uvádza a prezentuje vo svojej umeleckohistorickej koncepcii.
Kniha Milana Augustína ponúka fascinujúci pohľad na historické a myšlienkové súvislosti medzi Banskou Štiavnicou, Liptovom a majestátnym Kriváňom, pričom sa rozprestiera až do antického sveta a rímskych provincií. Autor čitateľa prevádza obdobím prelomu letopočtu, keď sa Rimania, vedení cisárom filozofom Marcusom Aureliom, snažili pripojiť územie medzi Dunajom a Karpatami, známe ako Kvádia, bohaté na drahé kovy. Horné Uhorsko sa stalo skutočným Eldorádom stredovekej Európy, pričom centrom banského podnikania bola Bana, predchodkyňa Banskej Štiavnice. Augustín sa zameriava aj na baňu v masíve Kriváňa, kde sa ťažilo zlato, a odhaľuje doteraz neznáme historické informácie, ktoré tvoria mozaiku Slovenska ako kľúčovej krajiny stredovekého sveta. Taktiež skúma pôsobenie templárov v Hornom Uhorsku, ktorých prítomnosť bola historicky nezmapovaná. Na základe vlastných výskumov autor dokazuje ich spojenie so ťažbou striebra a zlata, pričom nachádza súvislosti medzi Slovenskom a ďalšími banskými lokalitami vtedajšej Európy. Kniha je významným príspevkom k poznaniu stredovekej spoločnosti a jej významu, ktorý je dnes často opomínaný. Vydaná bola v limitovanej edícii 300 exemplárov.
