Tisícnásobný dukát

Táto kniha známeho slovenského autora Vladimíra Ferku by mohla mať podtitul: O ľuďoch, veciach, udalostiach, ktoré nenájdete v dejepise. Každá z trinástich próz totiž zaujímavo, pútavo, neraz napínavo rozpráva o niečom, čo je z hľadiska „veľkých" dejín Slovenska iba epizódou, no epizódou rozhodne nevšednou, jedinečnou. Napríklad cisárovnú Máriu Teréziu pozná každý a o jej panovaní sa toho vie dosť, no málokto pozná historku s tisícnásobným dukátom, ktorý jej ako dar pripravovali vychýrení kremnickí minciari. Alebo taká súťaž kráľovnej krásy. My si myslíme, že je to novodobý výmysel, a pritom už v 18. storočí bolo na Slovensku viacero dedín a mestečiek, ktoré si podľa celkom presných, pre nás niekedy trochu komických, pravidiel volili najkrajšiu, ale i naj cnostnej šiu a najšikovnejšiu „kráľovnú". Dokonca sa to spájalo nielen s morálnym, ale aj finančným ocenením, a preto nečudo, že sa vyskytli aj také prípady, že otecko kandidátky ponúkol ako úplatok vykŕmenú sviňu. Málokto vie, že Bratislava, vlastne vtedy ešte Prešporok, mala už v čase tureckého obliehania potápačov. Nemali síce ani skafandre, ani kyslíkové prístroje, a predsa sa im podaril husársky kúsok, spojený s dlhým pobytom pod vodou. Takto by sme mohli pokračovať vo vymenúvam literárne spracovaných zaujímavostí ďalej, no potom by už nebolo o čom čítať. A to by bola škoda, pretože Ferkove epizódy z dejín slovenského národa prinášajú čitateľovi nielen poznanie a kultivovanú zábavu, ale v ňom vyvolávajú aj hrejivý pocit spolupatričnosti k tomuto národu a oprávnenú hrdosť na jeho minulosť, um, šikovnosť, odvahu a vynaliezavosť. Motív, myšlienka zdravej národnej hrdosti vedie ako červená niť celou knihou a vyúsťuje do veľavravnej záverečnej prózy Slováci na Mesiaci, ktorá naznačuje, že ani dnes sa nemusíme hanbiť a že náš človek sa vo svete nestratí. Ilustroval Jozef Cesnak