Parameters
- 184 pages
- 7 hours of reading
More about the book
Hovorí sa, že človek je sociálna bytosť. Ale čo to znamená? Aké sú následky banálneho pozorovania, že neexistuje ja bez ty? V čom spočíva, pre jednotlivca, nútenie nepoznať nikdy nič iné ako spoločný život? Tzvetan Todorov skúma konštrukciu seba a ponúka novú perspektívu na inakosť. Ak bol v 17. storočí človek považovaný za asociálnu alebo osamelú bytosť, ktorá nepotrebovala nikoho iného na to, aby sa cítila celá, od 18. storočia, s písaním Jean-Jacquesa Rousseaua, sa perspektíva radikálne mení. Jedinec si definuje svoju identitu len v súvislosti s ostatnými, je výsledkom stretnutí s nimi, túži po uznaní, ktoré mu môžu poskytnúť len oni. Jeho šťastie závisí výlučne od pozorného pohľadu jeho rovesníkov. Todorov analyzuje hlboké dôsledky tejto vízie o sebe a spoločnosti v politických, filozofických a psychoanalytických teóriách Adama Smitha, Hegela, Georgesa Bataillea, Freuda, Melanie Klein a ďalších, ako aj v literárnych dielach Karla Philippa Moritza, Sadeho a Prousta.
Book purchase
Spoločný život, Tzvetan Todorov
- Language
- Released
- 1998
- product-detail.submit-box.info.binding
- (Hardcover)
Payment methods
No one has rated yet.
- Title
- Spoločný život
- Language
- Slovak
- Authors
- Tzvetan Todorov
- Publisher
- Slovenský spisovateľ
- Released
- 1998
- Format
- Hardcover
- Pages
- 184
- ISBN10
- 8022008869
- ISBN13
- 9788022008860
- Series
- First published
- 1995
- Original title
- La Vie commune: essai d'anthropologie générale
- Description
- Hovorí sa, že človek je sociálna bytosť. Ale čo to znamená? Aké sú následky banálneho pozorovania, že neexistuje ja bez ty? V čom spočíva, pre jednotlivca, nútenie nepoznať nikdy nič iné ako spoločný život? Tzvetan Todorov skúma konštrukciu seba a ponúka novú perspektívu na inakosť. Ak bol v 17. storočí človek považovaný za asociálnu alebo osamelú bytosť, ktorá nepotrebovala nikoho iného na to, aby sa cítila celá, od 18. storočia, s písaním Jean-Jacquesa Rousseaua, sa perspektíva radikálne mení. Jedinec si definuje svoju identitu len v súvislosti s ostatnými, je výsledkom stretnutí s nimi, túži po uznaní, ktoré mu môžu poskytnúť len oni. Jeho šťastie závisí výlučne od pozorného pohľadu jeho rovesníkov. Todorov analyzuje hlboké dôsledky tejto vízie o sebe a spoločnosti v politických, filozofických a psychoanalytických teóriách Adama Smitha, Hegela, Georgesa Bataillea, Freuda, Melanie Klein a ďalších, ako aj v literárnych dielach Karla Philippa Moritza, Sadeho a Prousta.