Zahořanský hon

More about the book

Za deštivého počasí sa v zájezdnej reštaurácii stretávajú rozšafný myslivec a hornista Svída, svobodomyslný maliar Rys a ušlápnutý kantor-hudobník Vojna. Svída a Vojna sú bez zamestnania a idú na vandr hľadať dobré miesto. Rys je na tom lepšie – prechádza od jedného zámožného pána k druhému, jeho maliarske služby sú cenené. Pri veselom rozhovore si všimnú, že v druhej miestnosti sedí nádherná slečna so starým pánom. Rysovi okamžite padne do oka, a tak požiadal Vojnu, aby rýchlo zložil nejakú skladbu, ktorú potom Vojna so Svídou zahrajú pod oknami neznámej dievčiny. Dievča sa síce v okne mihne, ale je odohnané svojím starším sprievodcom. Ráno sa starý pán snaží zistiť, kto boli hudobníci a kto to všetko zorganizoval. Svída a Vojna zistia, že ide o vrchného na zámku v Zahořanoch, ktorému sa hudba veľmi páčila. Chystá veľký hon pre mladého grófa a potrebuje dobrého myslivca a kantora-hudobníka. Ponúkne teda Vojnovi a Svídovi službu, ktorú obaja prijímajú. Rysa však vrchný nechce ani vidieť. Všetci teda – okrem Rysa – odchádzajú kočiarom na zámok v Zahořanoch. Nesmelo Vojna, ktorý celú cestu sedí s mladou neterou vrchného v kočiari, sa do mladého dievčaťa zamiluje.