Čierna som, a predsa krásna

More about the book

Cirkev v Afrike bola viac než sto rokov rozdelená. Tyconius, vzdelaný laik donatistov, sa usiloval o jej opätovné spojenie, aj keď ho jeho cirkev vylúčila. Augustín, katolícky biskup, sa snažil o zjednotenie prostredníctvom neúnavného vysvetľovania, no jeho víziu neprijali ani katolícki, ani donatistickí biskupi. Keby obaja pôsobili v tej istej dobe, mohli by spoločne zaceliť ranu africkej cirkvi, ktorá trpela rozdelením ešte dlhé roky po ich smrti. Ich blízkosť pramenila z hľadania Božieho slova, ktoré interpretovali tak, aby jeho ovocím bola láska, nie nenávisť. Kniha skúma Tyconiov pokus o interpretáciu biblických textov, ktorá odstráni domnelé protirečenia a osvetlí, že Boh bezvýhradne miluje človeka, a človek by mal milovať Boha i blížneho, bez ohľadu na to, či je katolík, donatista alebo niekto iný. Tyconius, stojaci na prahu katolíckej cirkvi, sa stáva predobrazom mnohých súčasných ľudí, ktorí poznajú evanjelium a schvaľujú Kristovo učenie, no nedokážu sa vyrovnať s komplexnosťou cirkvi, ktorá je zároveň čierna aj krásna, pričom dokonalosť Kristovho tela spočíva v jeho hlave, ktorou je sám Kristus.