Marcela Andoková Books

Daniela Rošková otvára diskusiu o Pavolovi Valachovičovi, významnej postave v oblasti dejín starovekého Rima, a vyjadruje mu srdečnú gratuláciu. Ľudmila Eliášová Buzássyová a Jana Grusková sa pridávajú s poďakovaním klasických filológov za jeho prínos. Alexandra Corbett Dekanová oslavuje Valachovičovo septuagenárske jubileum, zatiaľ čo Drahomíra Dobrovodská prispieva do encyklopédie Beliana. Marek Babic sa zaoberá architektonickou ekfrázou vidieckej vily Sidonia Apollinaria, zatiaľ čo Erika Brodňanská a Adriána Koželová skúmajú morálne aspekty Homérových eposov v básňach sv. Gregora z Nazianzu. Peter Bystrický analyzuje epidémie bubonického moru v rokoch 541-543 a Samuel Červeňanský sa zameriava na interpretácie konca rímskej antiky v slovenskej historiografii. Peter Fraňo skúma historické rímske exemplá v Senecovom diele, zatiaľ čo Daniela Hrnčiarová a Marcela Andoková skúmajú cirkevný azyl na prelome 4. a 5. storočia. Ivana Koucká hodnotí význam Jana Eisnera a jeho prínos k výskumu Limes Romanus. Barbora Machajdiková a Daniela Rošková analyzujú mýtus o Romulovi a Removi v kontexte bratovraždy. Vladimir Turčan interpretuje kresťanské nálezy z doby rímskej na Slovensku. Táňa Kusá sa venuje popularizácii starovekých dejín v reláciách RTVS, zatiaľ čo Daniela Rošková uzatvára bibliografiou Valachovičových publikácií a zoznamom jeho obhájených prác.

Staroveký Rím patrí k fascinujúcim obdobiam svetových dejín. Rímskemu dedičstvu sa pripisuje výnimočný význam. Bez antického Ríma by nebolo modernej Európy ani toho, čo Európania vytvorili na iných svetadielov. Hranice Rímskej ríše sa v časoch najväčšej slávy tiahli od Perzského zálivu po Severné more, od horného Nílu po Dunaj a Rýn, od predhoria Kaukazu po pohorie Atlas. Dejiny Ríma však nepredstavujú len chronoligický sled vojenských konfliktov a turbulentných politických zmien, ako sa to zvyčajne prezentuje na stránkach učebníc. Kolektív slovenských autorov z Univerzity Komenského a Katolíckej univerzity v Ružomberku sa v predloženej vysokoškolskej učebnici zameral na vybrané oblasti bežného života Rimanov. Svoju pozornosť venovali rodinnému životu, štruktúre obyvateľstva, bývaniu, rímskej kuchyni, sexuálnemu životu, vzdelávaniu, kúpeľom, ako aj ďalším zaujímavým témam každodennosti. Odborné poznatky sú zároveň vhodne doplnené citátmi priamo z pera klasických autorov.

Cirkev v Afrike bola viac než sto rokov rozdelená. Tyconius, vzdelaný laik donatistov, sa usiloval o jej opätovné spojenie, aj keď ho jeho cirkev vylúčila. Augustín, katolícky biskup, sa snažil o zjednotenie prostredníctvom neúnavného vysvetľovania, no jeho víziu neprijali ani katolícki, ani donatistickí biskupi. Keby obaja pôsobili v tej istej dobe, mohli by spoločne zaceliť ranu africkej cirkvi, ktorá trpela rozdelením ešte dlhé roky po ich smrti. Ich blízkosť pramenila z hľadania Božieho slova, ktoré interpretovali tak, aby jeho ovocím bola láska, nie nenávisť. Kniha skúma Tyconiov pokus o interpretáciu biblických textov, ktorá odstráni domnelé protirečenia a osvetlí, že Boh bezvýhradne miluje človeka, a človek by mal milovať Boha i blížneho, bez ohľadu na to, či je katolík, donatista alebo niekto iný. Tyconius, stojaci na prahu katolíckej cirkvi, sa stáva predobrazom mnohých súčasných ľudí, ktorí poznajú evanjelium a schvaľujú Kristovo učenie, no nedokážu sa vyrovnať s komplexnosťou cirkvi, ktorá je zároveň čierna aj krásna, pričom dokonalosť Kristovho tela spočíva v jeho hlave, ktorou je sám Kristus.

Aurelius Augustinus, Dionýz Areopagita,Tomáš Akvinský, Bonaventúra, Rajmund Lullus, Ján Duns Scotus, Viliam Ockham Vydané v spolupráci s Teologickou fakultou Trnavskej univerzity.

V tejto publikácii dostáva čítateľ príležitosť vnímať Aurelia Augustina (354 - 430) nielen ako svätca a učiteľa katolíckej cirkvi, ale aj ako komplexného kresťanského vzdelanca, ktorý je pevne zakorenený v profánnej antickej vzdelanosti, s ktorou tvrivo komunikuje. Vzorkou pre analýzu sú výklady pätnástich žalmov združených pod označením graduales, stupňové, ktoré sú súčasťou Augustínovej homiletickej zbierky Enarrationes in Psalmos, v dejinách homiletickej spisby jedinečnej. Samotná voľba diela, ktoré dlho ostávalo mimo hlavného záujmu filológov a literárnych vedcov, svedčí o tom, že autorka by rada prispela do pokladnice poznania niečím novým. V argumentačnej báze nachádzame okrem textov analyzovaných Enarrationes nielen celý rad iných Augustínových spisov, z ktorých najvýznamenjšie miesto patrí dielam De doctrina christiana, Confessiones, De ciuitate Dei, Tractatus in Iohannis Euangelium 1 - 16, Tractatus in Primam epistulam Iohannis ad Parthos a retrospektívnym Retractationes, ale do hry vstupujú aj biblické knihy a diela ďalších antických autorov, spomedzi nich najmä Aristoteles, Cicero a Quaintilianus. Táto kniha predstavuje cenný prínos k poznaniu antickej kultúry a špeciálne kultúry slova, rozširujúc tak spektrum konkrétneho poznania na oblasť, ktorá nebola doteraz bližšie zmapovaná.