More about the book
Kniha NON EXIT slovenského maliara a performera Roba Švarca je v kontexte slovenskej filozofickej estetiky ojedinelým fenoménom. Vo svojich esteticko-ontologických esejach reflektuje príbeh moderného a postmoderného umenia, predovšetkým stretnutie sociálnej plastiky Josepha Beuysa s nesubstančnou ontológiou Egona Bondyho. Čitateľke/čitateľovi približuje dve zásadné figúry moderných dejín umenia a filozofie – enfant terrible Josepha Beuysa, ktorého dielo je v našom kultúrnom kontexte takmer neznáme, a Egona Bondyho, ktorého filozofia ostáva do značnej miery zabudnutá. Ich koncepcie vznikali synchrónne a nezávisle začiatkom 60. rokov 20. storočia v odlišných ideologických a sociálnych podmienkach v tzv. West- a Ostblocku. Pre obe je charakteristické zdôrazňovanie neznegovateľného sociálneho rozmeru, ktorý je vlastný ich spôsobu komunikácie. Obracajú tým pozornosť na „sociálny softvér“, ktorý má dnes spoločnosť k dispozícii. Obidve koncepcie vystupujú z bežného postoja fatalistického cynizmu, ktorý nás dennodenne presviedča, že sa vlastne nedá spraviť vôbec nič.
Book purchase
Non Exit: Sociálna plastika Josepha Beuysa a nesubstančná ontológia Egona Bondyho, Robo Švarc
- Language
- Released
- 2021,
- Book condition
- Good
- Price
- €15.45
Payment methods
- Title
- Non Exit: Sociálna plastika Josepha Beuysa a nesubstančná ontológia Egona Bondyho
- Language
- Slovak
- Authors
- Robo Švarc
- Publisher
- Asociácia Corpus
- Publisher
- 2021
- Format
- Paperback
- Pages
- 372
- ISBN10
- 8099904117
- ISBN13
- 9788099904119
- Category
- Art / Culture, Philosophy
- Description
- Kniha NON EXIT slovenského maliara a performera Roba Švarca je v kontexte slovenskej filozofickej estetiky ojedinelým fenoménom. Vo svojich esteticko-ontologických esejach reflektuje príbeh moderného a postmoderného umenia, predovšetkým stretnutie sociálnej plastiky Josepha Beuysa s nesubstančnou ontológiou Egona Bondyho. Čitateľke/čitateľovi približuje dve zásadné figúry moderných dejín umenia a filozofie – enfant terrible Josepha Beuysa, ktorého dielo je v našom kultúrnom kontexte takmer neznáme, a Egona Bondyho, ktorého filozofia ostáva do značnej miery zabudnutá. Ich koncepcie vznikali synchrónne a nezávisle začiatkom 60. rokov 20. storočia v odlišných ideologických a sociálnych podmienkach v tzv. West- a Ostblocku. Pre obe je charakteristické zdôrazňovanie neznegovateľného sociálneho rozmeru, ktorý je vlastný ich spôsobu komunikácie. Obracajú tým pozornosť na „sociálny softvér“, ktorý má dnes spoločnosť k dispozícii. Obidve koncepcie vystupujú z bežného postoja fatalistického cynizmu, ktorý nás dennodenne presviedča, že sa vlastne nedá spraviť vôbec nič.