Ryba a rak v piesku spievajú

More about the book

Benedikta Dyrlicha (1950) zaujímajú predovšetkým tí druhí, ktorí sa stávajú jeho súčasťou, s nimi sa cíti byť nielen sám sebou, ale aj Lužickým Srbom, lužickosrbským básnikom. Vo svojej poézii túži spájať, pracovať v tíme na jednej myšlienke či veci, aby sa takýmto obohacovaním ustanovovalo všetko nanovo, plnšie, bohatšie, presvetlenejšie. Ak uteká, tak do lásky. Láska je spiritus movens, hybná sila, ktorá jeho poetiku oživuje a pozdvihuje nielen ľudí, ale aj miesta, kde žijú. Dyrlich, Lužica a jazyk sú jednou a tou istou vecou.