Kritika umeleckého prekladu sa už od vzniku translatológie ako vedy v sedemdesiatych rokoch minulého storočia považuje za najmenej rozvinutú súčasť aplikovanej translatológie a niektorí autori ju považujú za prakticky neexistujúcu. Aj napriek týmto výhradám sa však kritika prekladu umeleckých textov objavuje v rôznych úzko špecializovaných časopisoch a pred štyrmi rokmi vznikol tiež časopis s názvom Kritika prekladu. Téme sa venujeme z rôznych dôvodov. Jednak sme sa kritikou prekladu zaoberali už v bakalárskom, resp. magisterskom štúdiu, a jednak sme dospeli k názoru, že kým ostatná translatológia už nadobro nie je postavená najmä na lingvistike a hovorí sa o post-translatológii kritika prekladu akoby sa v čase výrazne nemenila. Ďalej sme zistili, že na Slovensku neexistuje ucelená publikácia o kritike prekladu, no čiastočne sa jej venovali mnohí autori. Preto sme sa rozhodli zaplniť biele miesto v slovenskej translatológii a ponúknuť komplexný obraz nielen o myslení o kritike prekladu či už v slovenskom alebo v zahraničnom kontexte ale aj o tom, ako kritika umeleckého prekladu v praxi vyzerá v rokoch samostatnosti 1993 2017. V teoretickej časti monografie sme sa pokúsili nájsť ciele a dôvody kritiky prekladu v minulosti, potom sa zamerať na súčasné ciele umeleckej kritiky prekladu a na teoretické postuláty v čo najširšom zmysle slova v rámci myšlienky postpozitivizmu. V praktickej časti sme sa zamerali na kvalitatívny a kvantitatívny výskum kritík prekladu v slovenských časopisoch. Veríme, že náš výskum poskytne cenné informácie o súčasnom stave kritiky prekladu a podnieti diskusiu o jej ďalšom smerovaní.
