Peter Švorc Book order

Kniha sa zaoberá zložitým procesom hľadania slovenského a rusínskeho etnického priestoru v období medzi dvoma vojnami. Obyvateľstvo označované ako Rusíni, Rusnáci, Malorusi a Karpatorusi sa snažilo vysporiadať s otázkou etnickej príslušnosti, či sú samostatným národom alebo súčasťou ukrajinského národa. Politici a bádatelia, ako jazykovedci, etnografi a historici, sa pokúšali stanoviť hranicu medzi Slovákmi a Rusínmi/Ukrajincami. Hoci sa objavili odchýlky v ich prácach, úloha bola pomerne úspešne riešená z historicko-jazykového a historicko-etnografického hľadiska. Zložitejšie to bolo s aplikovaním týchto poznatkov do politickej reality a každodenného života obyvateľov severovýchodného Slovenska v prvej polovici 20. storočia. Aktuálne národné povedomie v dedinách často rozchádzalo so zistenými názormi. Druhé vydanie knihy nie je len opakovaním prvého, ale je obohatené o nové poznatky a súvislosti, ktoré umožňujú čitateľom hlbšie preniknúť do vzťahov medzi Slovákmi a Rusínmi/Ukrajincami v 20. a 30. rokoch 20. storočia, a sprostredkovane aj do súčasných otázok 21. storočia.

Příspěvky jsou nejen v češtině, ale také ve slovenštině. Jednotlivé příspěvky mají anglická abstrakta.

V knihe jedenásť renomovaných slovenských a českých historikov priblížilo nielen život Michala Bosáka, ale aj dobu, v ktorej žil, a udalosti, ktoré sa ho vo väčšej či menšej miere dotýkali. Portrét tohto nesmierne zaujímavého a inšpiratívneho bankára je skompletizovaný v ucelenej podobe a doplnený dobovými fotografiami v bohato ilustrovanej publikácii.

Odborná, no zároveň prístupne spracovaná publikácia o tragických udalostiach 20. storočia, ktoré formovali dnešný charakter regiónu Spiša. Pojem exody tu zahŕňa vyhnanstvá, monohopočetné odchody, násilné odsuny obyvateľstva, ale aj likvidácie, väznenia a vraždenia. Osobitne sa autori venujú týmto exodom: vysťahovanie za prácou do Ameriky, odchod Maďarov, vyhnanie Čechov, nútené práce v Hitlerovej Ríši, deportácie Židov, odvlečenie do gulagov, odsun karpatských Nemcov do Nemecka, likvidácia buržoázie, prenasledovanie Rusínov, likvidácia gréckokatolíckej cirkvi, likvidácia súkromných roľníkov,likvidácia kňazov všetkých konfesií, rehoľníkov a ich ochrancov, emigrácia po roku 1968, exody Rómov za prácou do cudziny. Exody na Slovensku v 20. storočí nám opakovane dokazujú, že žiadna generácia nie je dokonalá, neomylná a imúnna voči pokušeniu ku kolektívnym a definitívnym riešeniam svojich problémov na úkor menšín. Pred každou generáciou stojí jednoduchá a ťažká úloha zároveň: nepodľahnúť týmto pokušeniam.

Rozpad Rakúsko-Uhorska narušil stabilitu východoslovenských mestských komunít a zásadne ovplyvnil postavenie maďarského a pomaďarčeného nemeckého obyvateľstva. Tí, ktorí sa pred rokom 1918 podieľali na politike uhorskej vlády, vrátane Židov, Nemcov, Slovákov a Rusínov, boli po vzniku československej vlády označovaní za maďarónov a nepriateľov štátnosti. V prvých rokoch ich vyraďovali z verejného života, vrátane štátnej správy a miestnej administratívy. Židia, aj v ťažkých časoch, boli vnímaní ako reprezentanti uhorskej štátnosti a ako príčina biedy sociálne slabého obyvateľstva, čo ich robilo zraniteľnými voči pogromom a útokom nežidovského obyvateľstva. Monografia sa zaoberá touto problematikou a obsahuje dve syntetizujúce a päť analytických kapitol. Autori sa snažia načrtnúť tendencie, ktorými prechádzala židovská komunita po rozpade monarchie a vzniku československého štátu. Skúmajú, ako sa menil vzťah východoslovenských Židov k novému štátu, či sa s ním stotožnili, a ako sa formoval ich vzťah k majoritnej spoločnosti. Taktiež skúmajú, ako sa menil postoj majoritnej spoločnosti k nim v nových podmienkach demokratického Československa.