Autor popisuje dějiny Malé Asie od dob starověku s důrazem na vznik a vývoj osmanské říše, její výboje, zejména v Evropě, a poté následný úpadek, který vrcholil v 19. a počátkem 20. století, kdy došlo jak k její dezintegraci, tak neschopnosti čelit evropským mocnostem. Největší pozornost je však věnována vzniku a vývoji Turecké republiky po 1. světové válce až do počátku 21. století, včetně snah o integraci Turecka do EU.
Kniha približuje najnovšie výsledky výskumu na poli islámskeho mysticizmu, tak ako sa s týmto javom aktuálne stretávame v Euroázii a v Afrike. Jednotliví autori, slovenskí a českí orientalisti, si všímajú na jednej strane „klasickejšie“ prejavy súfizmu, ktoré sa odzrkadľujú v duchovných praktikách, schopnostiach konať zázraky či v kulte svätcov, na strane druhej však reflektujú aj tie tendencie, ktoré zdôrazňujú kombináciu asketizmu a meditácií s islámskym právom a tradíciou, pričom potláčajú kult svätých mužov alebo extatické prejavy. Jednotlivé štúdie približujú niektoré hybridné a periférne formy súfizmu, ktoré vznikajú v kontakte s inými vieroučnými systémami či kultúrami (napr. v Indii a v Číne).
Odborná publikace slovenského odborníka na společnost a náboženství v Turecku.
Zborník z vedeckého seminára konaného v Bratislave 2. septembra 2000.
Publikácia je venovaná problematike vnímania mimoeurópskych kultúr v Európe. Kontakt Európy s kultúrami Blízkeho i Ďalekého východu a Afriky výrazne poznačil európsku literatúru, výtvarné umenie, filozofiu či hudbu.
Vedecká monografia Nenaplnené nádeje Arabskej jari: Desaťročie revolúcií, povstaní a konfliktov na Blízkom východe predstavuje prvé systematické zhodnotenie týchto udalostí vydané na Slovensku v knižnej podobe. Podrobne analyzuje priebeh ľudových revolt a ozbrojených stretov v regióne počas druhej dekády 21. storočia. Jej autori sa zameriavajú nielen na úvodnú etapu Arabskej jari v rokoch 2010 – 2011, ale sledujú vývoj udalostí aj v nasledujúcom období. Dôraz sa v nej kladie na arabské krajiny najviac zasiahnuté revoltami, predovšetkým Tunisko, Egypt, Sýriu, Bahrajn, Líbyu a Jemen. Samostatná kapitola sa venuje nearabským regionálnym mocnostiam Turecku a Iránu, ktoré zohrali v rámci Arabskej jari významnú rolu, pričom ich postavenie na Blízkom východe sa v poslednom desaťročí výrazne posilnilo. Pozornosti neušli ani aktivity veľmocí ako Spojených štátov amerických, Spojeného kráľovstva či Francúzska, ale aj čoraz asertívnejšieho Ruska. V neposlednom rade kniha reflektuje dianie okolo vzniku a aktivít tzv. Islamského štátu a mocenskú hru v trojuholníku Ankara-Teherán-Rijád. Arabská jar, ktorá zásadne zmenila tvár Blízkeho východu, ešte nie je ukončená, jej dôsledky budú obyvatelia tohto regiónu, ale aj my v Európe, pociťovať ešte dlho
