Dámička

Michele Prisco (1920, Torre Annunziata) patrí k najobľúbenejším talianskym románopiscom staršej generácie doma i v zahraničí. U nás je známy zo slovenských prekladov Špirály hmly (Tatran, Bratislava 1978), poctenej cenou Strega, a Slepého zrkadla (Pravda, Bratislava 1988) a z českého prekladu Dedičov vetra (Svoboda, Praha 1983). Vzhľadom na lokalizáciu deja a tematiku možno Prisca pokladať za južanského spisovateľa par excellence: väčšina jeho románov sa odohráva v „spiacej provincii“, aby sme parafrázovali názov jeho prvotiny La Provincia addormentata (1949), t. j. vo vezuvskom kraji či na hlbokom talianskom juhu alebo priamo v kráľovnej talianskeho juhomoria, v Neapole, v meste, kde je bieda „každodenným meradlom života, jeho naozajstným pulzom...“ Práve v tomto meste sa odohráva dej jedného z najlepších Priscových románov La dama di piazza, v kontexte talianskej povojnovej prózy takmer ojedinelý prípad diela zachytávajúceho fašistickú éru v Taliansku v časovom rozpätí takmer tridsiatich rokov, t. j. od búrlivých sociálnych nepokojov bezprostredne po I. svetovej vojne a nástupu fašizmu cez nastolenie Mussoliniim diktatúry a vojnu v Habeši až po Mussoliniho pád a II. svetovú vojnu...