Veľkomoravské legendy a povesti

Kniha je psaná slovensky Z hojných archeologických nálezov a vykopávok posledných rokov dozvedáme sa veľa o kmeňovom zriadení, o spoločenskej organizácii a o každodennom živote našich predkov, ktorí sa na území Veľkej Moravy začali osídľovať už od piateho storočia nášho letopočtu. Pokresťančené slovanské obyvateľstvo žijúce v podunajských oblastiach urobilo aj v kultúrnej sfére veľký skok dopredu predovšetkým po príchode Konštantína a Metoda na územie Veľkej Moravy. O tom mlčia nemeckí historici a ana-listi západu, ktorým boli tŕňom v oku hlavne politické dôsledky účinkovania slovanských vierozvestcov, a východní, byzantskí historici nespomínajú veľmi túto činnosť, lebo bola vzdialená mocenským aj kultúrnym záujmom Východorímskej ríše. Preto sú pre poznanie našich najstarších dejín také dôležité pôvodné i preložené písomné pamiatky z týchto čias, dôkazy rozsiahlej a vyspelej slovesnosti, ktorá sa mohla rozvinúť a dosiahnuť taký vysoký stupeň dokonalosti najmä po vynájdení samostatného, slovienskemu jazyku primeraného písma. Knihu Veľkomoravské legendy a povesti, ktorá vyšla vo vydavateľstve Tatran v Bratislave roku 1990, môžeme oprávnene nazvať súborným vydaním prakticky všetkých literárnych pamiatok z čias Veľkej Moravy. Súbor zostavil, preložil, záverečnú štúdiu napísal a podrobnými poznámkami a vysvetlivkami opatril významný slovenský historik Peter Ratkoš (1921-1987). Úvodnú popularizačnú esej k dielu napísal rovnako významný slovenský jazykovedec Eugen Pauliny (1912-1983). Z koncepcie súboru už na prvý pohľad jednoznačne vyplýva, že rozhodujúca časť literárnych pamiatok z čias Veľkej Moravy sa viaže k menám solúnskych bratov sv. Cyrila a sv. Metoda. Buď sú priamo autormi, alebo sú objektom literárneho stvárnenia. Na základe tohto zistenia prekladateľ a zostavovateľ súbor rozdelil na štyri základné kapitoly: Konštantín-Filozof - učiteľ slovienskeho národa, Metod - prvý arcibiskup a slávny učiteľ slovienskeho národa, Konštantín a Metod o sebe a svojom diele a Súmrak Veľkej Moravy. V rámci týchto cyklov si čitateľ i odborný záujemca môže nájsť v súčasnej spisovnej slovenčine životopisné legendy o oboch bratoch, teda Panónsku legendu, Rímsku legendu, Chersonskú legendu, Bulharskú legendu, Povesť o Svätoplukových prútoch a niektoré iné. Ako uvádza Peter Ratkoš - legendy predstavujú "časť literárnej tvorby veľkomoravského učilišťa, jeho učiteľov i žiakov, a to zároveň ako začiatky slovanskej literatúry deviateho storočia (...), čo nespochybniteľne potvrdzuje vysokú kultúrnosť našich predkov za jestvovania prvého západoslovanského štátu - Veľkej Moravy." Keďže podstatné mená "legenda" a "povesť" dnes vo svojom význame obsahujú aj niečo, čo nie je celkom dôveryhodné, treba dodať, že to žánrové zaradenie dostali veľkomoravské texty pre svoj vznešený, obradný a básnický literárny štýl, miestami vyúsťujúci do chválospevu. Dôveryhodnosť ich historických údajov je však nespochybniteľná.