Parameters
- 168 pages
- 6 hours of reading
More about the book
Thomas Hobbes (1588-1679) je jedným z uznávaných otcov-zakladateľov modernej filozofie. Zvlášť moderná politická teória je nepredstaviteľná bez jeho myšlienok, voči ktorým sa museli vymedzovať – súhlasne či nesúhlasne – všetci, čo prišli po ňom. Niektoré z týchto myšlienok nadobudli dokonca status istého klišé, automaticky sa spájajúceho s jeho menom, aj mimo filozofie: „človek človeku vlkom“ (homo homini lupus) či „vojna všetkých proti všetkým“ (bellum omnium contra omnes), ktorými charakterizoval tzv. prirodzený stav ako situáciu života ľudí bez spoločenského poriadku, štátu a politickej organizácie. Svojimi názormi dokázal pobúriť už svojich súčasníkov natoľko, že u mnohých mu prischla prezývka „netvor z Malmesbury“ (mesto neďaleko dediny Westport, kde sa narodil) ako zosobnenie ateizmu, materializmu, egoizmu i ďalších vtedy všeobecne neprijateľných, ba až nebezpečných ideí. Došlo dokonca k tomu, že Oxfordská univerzita, kde vyštudoval (1608), prikázala v r. 1683 spáliť kópie jeho kníh Oobčanovi (vyšla v r. 1642 latinsky a 1651 anglicky) a Leviatan.
Book purchase
O človeku, Thomas Hobbes
- Language
- Released
- 2010
- product-detail.submit-box.info.binding
- (Paperback)
Payment methods
We’re missing your review here.
- Title
- O človeku
- Language
- Slovak
- Authors
- Thomas Hobbes
- Released
- 2010
- Format
- Paperback
- Pages
- 168
- ISBN10
- 8081013849
- ISBN13
- 9788081013843
- Series
- Tags
- Non-Fiction, Social Sciences, Political Science & Politics, Philosophical Topics, Politics, Sociology, 17th century
- First published
- 1651
- Original title
- Of Man
- Rating
- 3.85 out of 5
- Description
- Thomas Hobbes (1588-1679) je jedným z uznávaných otcov-zakladateľov modernej filozofie. Zvlášť moderná politická teória je nepredstaviteľná bez jeho myšlienok, voči ktorým sa museli vymedzovať – súhlasne či nesúhlasne – všetci, čo prišli po ňom. Niektoré z týchto myšlienok nadobudli dokonca status istého klišé, automaticky sa spájajúceho s jeho menom, aj mimo filozofie: „človek človeku vlkom“ (homo homini lupus) či „vojna všetkých proti všetkým“ (bellum omnium contra omnes), ktorými charakterizoval tzv. prirodzený stav ako situáciu života ľudí bez spoločenského poriadku, štátu a politickej organizácie. Svojimi názormi dokázal pobúriť už svojich súčasníkov natoľko, že u mnohých mu prischla prezývka „netvor z Malmesbury“ (mesto neďaleko dediny Westport, kde sa narodil) ako zosobnenie ateizmu, materializmu, egoizmu i ďalších vtedy všeobecne neprijateľných, ba až nebezpečných ideí. Došlo dokonca k tomu, že Oxfordská univerzita, kde vyštudoval (1608), prikázala v r. 1683 spáliť kópie jeho kníh Oobčanovi (vyšla v r. 1642 latinsky a 1651 anglicky) a Leviatan.