Mala som 12 rokov, vzala som bicykel a šla som do školy...

Keď sa povie Marc Dutroux, len málokomu sa nevybaví hrôzostrašný prípad pedofílie, z ktorého sa belgická verejnosť dodnes úplne nespamätala. Marc Dutroux čelil obvineniu, že uniesol, znásilnil a mučil najmenej šesť dievčat, z ktorých štyri jeho praktiky neprežili. Sám Dutroux dlho vinu popieral s tým, že bol len súčasťou veľkej organizovanej skupiny fungujúcou pod ochranou miestnej polície a justície, potom zvaľoval vinu na manželku a komplicov a tvrdil, že obete uniesol a skrýval iba preto, aby ich ochránil pred ešte horším osudom. Sabine Dardennová je tá, ktorá prežila. Spolu s druhým dievčaťom ju v auguste 1996 oslobodili z pivnice Dutrouxovho domu. Ale ako je možné vyrovnať sa s neľudským týraním? So zvrhlou krutosťou, ponižovaním a zvrátenosťou? Osem rokov, počas ktorých prebiehal proces a pretriasali sa najrôznejšie teórie, dievčina mlčala a snažila sa na desivý zážitok zabudnúť. Nakoniec však predstúpila ako hlavný svedok obžaloby a jej výpoveď prispela k vyneseniu konečného rozsudku: doživotia. Vo svojej knihe vôbec po prvý raz opisuje, čo sa vlastne odohrávalo v studenej podzemnej kobke. Odhaľuje psychický i fyzický teror, ktorým prešla, znásilňovanie, týranie hladom a strašnú samotu. Napriek tomu vzdorovala, húževnato sa bila o každú maličkosť, odmietala sa podrobiť a svojou nezlomnosťou i odvahou si nakoniec vybojovala šancu na život.