Kritika praktického rozumu

„Dve veci napĺňajú myseľ vždy novým a vzrastajúcim obdivom a hlbokou úctou...“ Tieto slová Immanuela Kanta, vyryté na jeho náhrobnom kameni, sú vyjadrením jeho hlbokého presvedčenia, ktoré formuluje v Kritike praktického rozumu. Tento text, považovaný za aktuálnejší než jeho predchádzajúca Kritika čistého rozumu, sa zaoberá praktickými otázkami morálky a etiky v každodennom živote. Kant vyzýva jednotlivca, aby konal podľa zásady, ktorá má univerzálnu platnosť, a tým sa obracia na svedomie a mravný zákon v človeku. Podľa neho je dôležité potláčať egoizmus a zmyslovosť a usilovať sa o úctu k ľudskosti, čím sa človek povyšuje nad svoje nízke pudy. Kant zdôrazňuje, že rozum a morálnosť sú kľúčové pre ľudskú dôstojnosť a jednotu. Tým, že človek prekonáva svoje zmyslové impulzy, dosahuje vyšší stav existencie a približuje sa k ideálu najvyššieho dobra, ktorý je spojený s božským vzorom. Morálny zákon, ktorý Kant oslavuje, je nevyhnutný pre prežitie ľudstva, a preto je jeho posolstvo naliehavé a aktuálne. Kantova výzva k morálnemu konaniu je pre každého z nás výzvou, aby sme sa stali lepšími a zodpovednejšími bytosťami v spoločnosti.