Žena v stredovekom a novovekom Uhorsku

More about the book

Monografia sa zameriava na právne východiská majetkovoprávneho postavenia žien privilegovaného stavu – šľachtičnej – v stredovekom a novovekom Uhorsku. Ponúka komplexný pohľad na právne postavenie žien prostredníctvom ich osobitných majetkových a dedičských práv, vychádzajúc z relevantnej právnej úpravy a právnej zbierky Tripartita (1514), ktorá zakotvila práva uhorskej šľachty. Právne postavenie šľachtičnej bolo ovplyvnené tradičnou podriadenosťou mužom a potrebou ochrany žien, najmä vdov a dcér. Ženy boli vnímané ako slabšie pohlavie (infirmitas sexus) s nedostatkom schopností pre samostatné právne konanie, čo vyjadruje aj Tripartitum. Krehkosť žien (fragilitas sexus) viedla k zakotveniu osobitných dedičských nárokov dcér vo vzťahu k otcovskému majetku a manželiek vo vzťahu k majetku manžela. Monografia podrobne rozoberá osobitné práva žien, ako vlasové právo, právo dievčenskej štvrtiny, obvenenie, parafernálie, veno, vdovské právo a dedenie. Tieto inštitúty stredoveká právna veda považovala za osobitné ženské práva. Autorky dúfajú, že čitatelia nájdu v monografii zaujímavú historickú skicu ženských uhorských elít v kontexte ich majetkovoprávneho statusu.