Pohádky z lékárny

More about the book

Dnešný človek musí rozumieť toľkým veciam! Kto sa však veľa učí, musí aj zabúdať. Do jednej hlavy sa zmestí len toľko, koľko sa do nej vojde. A tak síce vieme posielať do vesmíru rakety, ale zabudli sme, ako sa lieta na koberci. Kto už dnes rozumie reči vtákov?! Neustále objavujeme niečo nové a v tom chvate nechávame mnohé bez povšimnutia. Čo ak raz zabudneme na niečo veľmi dôležité… Kto si pamätá na lekáreň, ktorá voňala bylinkami, cudzokrajným korením a tajomstvom čarovnej kuchyne? Kto vie, že predtým boli pre človeka jedinou lekárňou lesy, rozkvitnuté lúky a brehy potokov? Na prírodu nesmieme zabudnúť. Nech už vymyslíme a skonštruujeme čokoľvek, vždy zostaneme obyčajnými človiečikmi, nesmierne závislými od všetkého, čo nám príroda poskytuje.