Rozprávky z lekárne

More about the book

Dnešný človek musí rozumieť toľkým veciam! Kto sa však veľa učí, musí aj zabúdať. Veď do jednej hlavy ani za svet nenapraceš viac, ako sa zmestí — do jednej hlavy. A tak síce vieme posielať do vesmíru rakety, ale načisto sme zabudli, ako sa lieta na koberci. A kto už dnes rozumie reči vtákov?! Jednostaj len niečo nové objavujeme a v tom chvate kadečo nechávame bez povšimnutia. Neraz si totiž v tej chvíli myslíme, že to už nebudeme potrebovať. Lenže — čo ak raz zabudneme na niečo veľmi dôležité… Kto z vás sa napríklad pamätá na lekáreň, ktorá ešte voňala bylinkami, cudzokrajným korením a tajomstvom čarovnej kuchyne? Kto vie, že dávno predtým boli pre človeka jedinou lekárňou lesy, rozkvitnuté lúky a brehy potokov? Nie, na prírodu nesmieme zabudnúť. Lebo nech ešte čokoľvek vymyslíme a skonštruujeme, vždy zostaneme len obyčajnými človiečikmi z navlas rovnakého cesta, ako sú všetky ostatné tvory, nesmierne závislými od všetkého, čo nám — až doteraz ochotne — príroda poskytuje.