Sebaklam

Veľa sa rozprávať s každým, poznať mená všetkých ľudí, cítiť biť srdce blízkeho človeka, rozdávať na chodníku kvety. Tykať si s celým svetom, pohladiť každé zviera, dotýkať sa stebiel trávy a milovať. Slnko, lebo každé ráno vyjde. Stretávať sa s dobrými ľuďmi a spievať si. Každé ráno a celý deň. Večer sa pozerať na hviezdy a vracať sa domov. K rodičom a objímať ich. Presne takto som chcela žiť, keď som mala desať rokov... A verila som, že toto bude môj život. Sebaklam.