Parameters
- 342 pages
- 12 hours of reading
More about the book
Suplikačné registre, vznikajúce v pápežskej kúrii z potreby evidovať žiadosti k Svätej stolici, sú špecifickým prameňom. Hoci sa zachovali až od pontifikátu pápeža Klementa VI. (1342–1352), je jasné, že kúria evidovala supliky už skôr. Záznamy z tohto obdobia majú vyvinutú a špecifickú formu. Žiadosti sú zapisované v skrátenej (regestovej) forme, vrátane kancelárskeho prípisu o vyhovení či zamietnutí a menovaní príslušnej kompetentnej osoby, zvyčajne kuriálneho vicekancelára. Tieto registre sú mimoriadne dôležité, najmä pre naše územie, pretože zachytávajú žiadosti o úpravu uhorských cirkevných pomerov, vrátane obsadenia cirkevných úradov na Slovensku, a týkajú sa aj politického a verejného života v krajine. Stav písomnej agendy v pápežskej kancelárii odráža cirkevno-politickú situáciu v Európe. Po ukončení cirkevnej schizmy na koncile v Kostnici a voľbe pápeža Martina V. v roku 1417 došlo k zlepšeniu stavu registrov, ktoré sa od tohto roku vedú v kompletnom stave. Rok 1417 je významným medzníkom vo vedení kuriálnej agendy a vo vývoji pápežskej diplomatiky.
Book purchase
Monumenta Vaticana Slovaciae. Tomus II - Registra supplicationum ex actis pontificum Romanorum res gestas Slovacas illustrantia I, Vladimír Rábik
- Language
- Released
- 2009
- Binding
- (Paperback)
Payment methods
No one has rated yet.
- Title
- Monumenta Vaticana Slovaciae. Tomus II - Registra supplicationum ex actis pontificum Romanorum res gestas Slovacas illustrantia I
- Language
- Slovak
- Authors
- Vladimír Rábik
- Publisher
- Slovenský historický ústav v Ríme
- Released
- 2009
- Format
- Paperback
- Pages
- 342
- ISBN10
- 8080823022
- ISBN13
- 9788080823023
- Series
- Description
- Suplikačné registre, vznikajúce v pápežskej kúrii z potreby evidovať žiadosti k Svätej stolici, sú špecifickým prameňom. Hoci sa zachovali až od pontifikátu pápeža Klementa VI. (1342–1352), je jasné, že kúria evidovala supliky už skôr. Záznamy z tohto obdobia majú vyvinutú a špecifickú formu. Žiadosti sú zapisované v skrátenej (regestovej) forme, vrátane kancelárskeho prípisu o vyhovení či zamietnutí a menovaní príslušnej kompetentnej osoby, zvyčajne kuriálneho vicekancelára. Tieto registre sú mimoriadne dôležité, najmä pre naše územie, pretože zachytávajú žiadosti o úpravu uhorských cirkevných pomerov, vrátane obsadenia cirkevných úradov na Slovensku, a týkajú sa aj politického a verejného života v krajine. Stav písomnej agendy v pápežskej kancelárii odráža cirkevno-politickú situáciu v Európe. Po ukončení cirkevnej schizmy na koncile v Kostnici a voľbe pápeža Martina V. v roku 1417 došlo k zlepšeniu stavu registrov, ktoré sa od tohto roku vedú v kompletnom stave. Rok 1417 je významným medzníkom vo vedení kuriálnej agendy a vo vývoji pápežskej diplomatiky.