Explore the latest books of this year!
Bookbot

Najlepšie vtipy 2

Parameters

  • 128 pages
  • 5 hours of reading

More about the book

Od vydania knižky Najlepšie vtipy 1 prešlo už pár rokov. Kniha sa vtedy a aj ako opakovaná dotlač tešila vašej pozornosti a som od vydavateľa dostala súhlas k tvorbe druhého, a možno i ďalších dielov. Začala som oduševnene písať. Ibaže prišla jar a na mňa čakali náročné práce v záhrade. Záhradní škriatkovia sa na mňa vykašľali. Nepomohli mi. Takže som na všetko zostala sama – záhrada, varenie, domácnosť. Navyše babička, moja 94-ročná mama – nám zostarla. Takže ma nemal kto dirigovať. Moje vtipy sa sušili a zamrazené čakali v počítači. Prešla náročná jeseň, prežila som aj predvianočný zhon a keď som už-už začala pokračovať v tom vtipkárskom žánri, babičke sa priťažilo a začali sme behať po lekároch. Trvalo to takmer rok. Na „roli dedičnej“ som pracovala usilovne ako včielka. Záhrada bujnela a s ňou ale aj burina, s ktorou som denne tuho bojovala. Oplatilo sa, pretože ovocia i zeleniny boli opäť plné koše. Nakoniec som si konečne vstúpila do svedomia a začala som spriadať „vtipologický“ zábavníček. Ak máte chuť, nech sa páči, zabavte sa a oddýchnite si od svojich záhrad, úradov, nákupných centier a iných hltačov času.

Book purchase

Najlepšie vtipy 2, Katarína Petkaničová

Language
Released
2025
Binding
(Paperback)
We’ll email you as soon as we track it down.

Payment methods

No one has rated yet.Add rating

Title
Najlepšie vtipy 2
Language
Slovak
Released
2025
Format
Paperback
Pages
128
ISBN13
9788089642663
Series
Description
Od vydania knižky Najlepšie vtipy 1 prešlo už pár rokov. Kniha sa vtedy a aj ako opakovaná dotlač tešila vašej pozornosti a som od vydavateľa dostala súhlas k tvorbe druhého, a možno i ďalších dielov. Začala som oduševnene písať. Ibaže prišla jar a na mňa čakali náročné práce v záhrade. Záhradní škriatkovia sa na mňa vykašľali. Nepomohli mi. Takže som na všetko zostala sama – záhrada, varenie, domácnosť. Navyše babička, moja 94-ročná mama – nám zostarla. Takže ma nemal kto dirigovať. Moje vtipy sa sušili a zamrazené čakali v počítači. Prešla náročná jeseň, prežila som aj predvianočný zhon a keď som už-už začala pokračovať v tom vtipkárskom žánri, babičke sa priťažilo a začali sme behať po lekároch. Trvalo to takmer rok. Na „roli dedičnej“ som pracovala usilovne ako včielka. Záhrada bujnela a s ňou ale aj burina, s ktorou som denne tuho bojovala. Oplatilo sa, pretože ovocia i zeleniny boli opäť plné koše. Nakoniec som si konečne vstúpila do svedomia a začala som spriadať „vtipologický“ zábavníček. Ak máte chuť, nech sa páči, zabavte sa a oddýchnite si od svojich záhrad, úradov, nákupných centier a iných hltačov času.