Tibor Huszár Books







Bibó István nem írt önéletrajzot.„1956. november 4. hajnala: Tildyvel is próbáltam egy kicsit szondírozni, hogy mi most a tennivaló, ha egyszer Nagy Imre nem cselekvõképes, és mind határozottabban kialakult bennem az a benyomás, hogy az itt jelenlévõ együttesben kollektíve csinálni semmit se lehet, reménytelen, és ha nagyon elkezdenék egyénieskedni, akkor egyszerûen engem õk lebénítanának.Úgyhogy azt mondtam, hogy kimegyek, körülnézek, sétálok egyet.És a zsebemben lévõ, az aznapi, tervbe vett minisztertanácsra szánt elõterjesztéssel átsétáltam a Szabadság téren lévõ amerikai követségre, ahová bementem…”
Reportážní fotografie Jana Šibíka z roku 1989. Pád Berlínské zdi, revoluce v Československu, revoluce v Rumunsku.
Cigáni
- 159 pages
- 6 hours of reading
Fotografická publikace Tibora Huszára. Pohled na cigány žijící na Slovensku. Kniha se díky své upřímnosti a originalitě stala ojedinělou.
Portréty Portraits
- 186 pages
- 7 hours of reading
Tibor Huszár, vynikajúci portrétista ľudskej duše, zachytáva na svojich fotografiách rad svetových i našich osobností známych z politiky, kultúry, spoločenského života v situáciách, v ktorých poodhaľujú svoj vnútorný svet. Formát 250 x 310 mm.
Nezopakovateľné rozhovory
- 304 pages
- 11 hours of reading
Kniha prináša 20 rozhovorov s našimi i zahraničnými osobnosťami, ktorá vyšli na stránkach týždenníka Slovo prevažne na prelome dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia. Títo ľudia, ktorých dielo a život sa už uzavreli, boli nielen svedkami, ale aj aktérmi udalostí druhej polovice dvadsiateho storočia, no aj aktívnymi účastníkmi či pozorovateľmi prevratných zmien po roku 1989, ktoré v čase vzniku rozhovorov už nadobúdali jasné kontúry. Zahraničné osobnosti sa rôznym spôsobom viažu aj k Slovensku, k prelomovej dobe, ktorú sme žili a žijeme. Väčšina oslovených bola aktívna už v čase druhej svetovej vojny. Prišli na svet v prvej tretine minulého storočia a do ich osudov výrazne zasiahlo Povstanie, ktorého sa viacerí zúčastnili. Čítanie rozhovorov, aj keď to iste vtedy redakcia Slova tak nekoncipovala, je ako čítanie jedného príbehu Slovenska.



