Jediná kniha básní pre deti vynikajúceho básnika Jána Ondruša bola roky stratená. Našla sa a konečne prvýkrát vychádza knižne vďaka editorovi Erikovi Markovičovi s ilustráciami Daniela Heviera. Odvážne hravé a experimentálne básne s pochopením pre detský jazyk a svet sú veľkým osviežením aj pre dospelého milovníka poézie.
Básnická zbierka Šialený mesiac je oneskoreným debutom jednej z ústredných umeleckých osobností slovenskej literatúry 20. storočia. Pozoruhodný a dnes kultový básnik Ján Ondruš bol pripravený vstúpiť do literatúry podstatne skôr, zbierkou Vajíčko (1958), ale kniha narazila na odpor oficiálnych politikov kultúry. Debutom sa tak stala zbierka Šialený mesiac o sedem rokov neskôr. Toto vydanie je reedíciou prvého vydania zbierky z roku 1965 a sprevádza ho štúdia Erika Markoviča. Knihu ilustruje Ján Vasilko.
V publikácii sú spracované témy súvisiace s teóriou pohybu automobilu. Jednotlivé state na seba logicky nadväzujú a tvoria kompaktný vedomostný celok. Svojou kompozíciou je určená pre vzdelávanie v odbore cestné vozidlá. V úvode sú definované odborné pojmy a názvoslovie, rozmery a hmotnosti, obsahuje rozdelenie a kategorizáciu, konštrukčné usporiadanie a identifikáciu vozidiel a vozidlových súprav. Odborne popisuje taktiež spojovacie zariadenia. V ďalších statiach je uvedená problematika prenosu hnacej sily motora cez prevodové mechanizmy. Venuje sa automobilovému kolesu a jeho dynamickým vlastnostiam v kontakte s podložkou a sú v nej tiež uvedené kapitoly zaoberajúce sa jazdnými odpormi a riadením vozidla. K dynamike vozidla neodlučiteľne patrí brzdenie ako najdôležitejší fenomén bezpečnosti. Z hľadiska hospodárnosti a ekológie je záverečná časť publikácie venovaná problematike spotreby paliva. Publikácia obsahuje skutočnosti a údaje kompatibilné s platnou aktuálnou legislatívou.
Ján Ondruš je jedným z najvýznamnejších básnikov druhej polovice 20. storočia, a možno povedať, že je jediným výnimočným slovenským básnikom po druhej svetovej vojne, ktorý (popri umlčaných) nepodľahol deštruktívnemu tlaku ideológií, a pritom básňou odpovedal na stav povojnového človeka a sveta Kniha obsahuje súborné básnické dielo Jána Ondruša v takej podobe, akú mu dal básnik v autorizovanom vydaní poslednej ruky pod názvom Prehĺtanie hlasu (1996). Zvláštnosťou tohto vydania je publikovanie ucelených kritických, analytických a esejistických interpretácií Ondrušovej poézie, ktoré doteraz najviac prenikli do štruktúry zmyslu jeho básnického diela. Integrálnou súčasťou diela je aj posledná básnická zbierka prevažne satirických básní Ovca vo vlčej koži (1977).
Deviata básnická zbierka autora vrátane výberov. Vyšla po 25 rokoch odmlčania sa, po Mužskom korení (1972). Daniel Hevier (autor doslovu) na margo Ondrušovej poézie píše: "Autor skúma najmä jazyk, ktorý sa každodennou realitou devalvuje a znejasňuje. Nie sú to však samoúčelné jazykové hry, aké boli v slovenskej poézii v móde pred pár rokmi. Je to mučivé dobýjanie sa do myslenia človeka prostredníctvom jazyka. Je to hľadanie číreho, nemanipulovaného a nezmanipulovateľného postu osobnosti v dnešnej realite".
Pierwszy w Polsce wybór najważniejszego poety języka słowackiego drugiej połowy XX wieku. Poezja rozszczepienia, odstępstwa od językowej normy, bólu i niesmaku, tworzona przez outsidera nieprzystosowanego do egzystencji w opresyjnym systemie społecznym. Liryka Jna Ondrua bywa szokująca dla czytelnika, niewygodna dla historyka literatury, problematyczna dla teoretyka poezji, wymagająca dla tłumacza na obce języki. Nie poddaje się łatwo zaszufladkowaniu ani kulturalnej utylizacji. Stawia opór i właśnie dzięki temu potrafi niepokoić, fascynować, jątrzyć oraz ujawniać prawdę, którą trudno zaakceptować, a która jest nieuchronna i niepodważalna.
