Das Buch untersucht philosophische Konzepte der menschlichen Freiheit, den Wert der Wahrheit und die Idee des Menschen, sowie die Unterscheidung zwischen Sakralem und Profanem. Es beleuchtet die ethischen und philosophischen Ansätze von Denkern wie L. P. Karsavin und A. F. Losev und deren Einfluss auf die slawische und insbesondere die slowakische Gesellschaft. Ziel ist es, die kulturelle Synthese und deren ethische Auswirkungen auf die Gemeinschaft zu reflektieren.
Monografia v zrozumiteľnej podobe predstavuje slovenskému čitateľovi zložitý dejinný vývoj ruskej filozofie, zameriavajúc sa na myslenie o človeku a jeho životnom zmysle v kontexte hľadania pravdy, dobra a krásy. Autorka sa sústreďuje na ruských filozofov a literárnych géniov, ktorí oslovili svojich súčasníkov a majú čo ponúknuť aj dnešným čitateľom. Prvá časť poskytuje prehľad ruského filozofického myslenia od najstarších čias po koniec 19. storočia, zatiaľ čo druhá časť sa zaoberá ruskou náboženskou a personalistickou filozofiou 20. storočia. V chronologickom rámci sú predstavené idey jednotlivých autorov, pričom sa kladie dôraz na filozoficko-etické aspekty.
Cieľom publikácie je vzbudiť záujem o ruskú filozofickú tradíciu 19. a 20. storočia, najmä v súvislosti so súčasnými problémami ako duchovná sterilita, morálny chaos a strata slovanskej identity. Pohľad na ruskú náboženskú a personalistickú filozofiu ponúka hlboký obsah z pokladnice „univerzálnej kultúry“, ktorý zdôrazňuje hľadanie pravdy a dobra, krásu a drámu ľudskej slobody. Čitateľ môže objaviť špecifiká ruského myslenia cez hĺbku a originálnosť náboženských mysliteľov, ktorí v ťažkých časoch svedčili o tom, že Rusi a Slováci sú pútnikmi Absolútna, hľadajúcimi ideál dobra v konfrontácii s pravdou a krásou.
Reflexívne úvahy i verše s častými otázkami čitateľovi približujú obsah, nad
ktorým sa treba v každej dobe zamýšľať. Ide o podnety, ktoré môžu byť užitočné
na to, aby človek dokázal čeliť nástrahám chaotického mediálno-virtuálneho
sveta a neupustil od kresťanských tradícií a hodnôt. Autorka poukazuje na
aktuálnu potrebu praktického rozlišovania medzi hodnotami a pseudohodnotami,
medzi múdrosťou a nerozumnosťou, medzi povrchnosťou a hĺbkou, medzi
zodpovednosťou a ľahostajnosťou, medzi priamym svedomím a tvrdohlavou pýchou
spontánnej svojvôle. Takéto rozlišovanie predpokladá návrat ku koreňom, ale aj
k viere otcov, k osvedčeným svedectvám mučeníkov, vyznávačov a osobností,
ktoré pochopili, že intelekt im bol Bohom daný. Navyše, pre súčasný svet, v
ktorom je mnoho protirečení, nedorozumení, ale aj naivity, sa javí ako
nesmierne dôležité „objaviť ticho“ ako štýl jednoduchosti, čistej radosti a
priateľstva, ktorým predchádzajú hlboké idey a modlitba ako závdavok Božej
blízkosti.
Vzácny príspevok do odbornej diskusie v oblasti sociálno-etických vied. podáva prehľad riešení v dejinách, prináša bohatstvo názorov, ich historický význam a ich etické hodnotenie.
Publikácia Základy morálnej teológie v dejinnom kontexte I. (Od jej počiatkov po tridentskú reformu) prezentuje, analyzuje a interpretuje základné morálne témy a ponúka zdôvodnenia, prečo je morálny život nevyhnutný. Samozrejme, že rozhodnúť sa pre „morálnosť“ nikdy nebolo, nie je, a ani nebude jednoduché. Kritériá mravnosti vždy boli, sú, a aj zostanú náročné, pretože sú normatívne a vyžadujú istý poriadok (ordo). Každá dezorientácia v pravde a v hodnotách privádza ľudí na križovatku medzi „byť“ a „mať“, ktoré možno uviesť do „proporcie“ len návratom k civilizácii lásky. Mravnosť má základ v morálke. Je to cesta, kráčanie, angažovanosť, kreatívnosť, pohotovosť skúmať a sprístupňovať nové, hodnotiť vlastné možnosti i limity, slovom proces, v ktorom vyzrievajú otázky pravdy a dobra. Tu nestačí iba prirodzený intelekt, ale potrebná je aj viera a Božia milosť, od ktorých závisí progresívnosť kvalitatívnej premeny. Prof. ThDr. Mgr. Helena Hrehová, PhD., získala doktorát z morálnej teológie a etiky na Pápežskej Gregoriánskej univerzite v Ríme. Habilitovala sa a inaugurovala na Cyrilometodějskej teologickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. Prednáša od roku 1996 na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave a externe aj na Pedagogickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne v študijnom programe Křesťanská výchova. Profesne sa venuje morálnej filozofii a morálnej teológii, dejinám etiky, sociálnej etike, stredovekej filozofii, tomizmu, novotomizmu a personalizmu. Publikovala viaceré monografie: Pohľad do dejín etických systémov (1998); Ruská ortodoxná morálna teológia v perspektíve „od obrazu k podobe“ (2001); Kresťanské cnosti vo východnej spiritualite a duchovnej literatúre (2002); Etika – sociálne vzťahy – spoločnosť (2005); Rozvážnosť a voľba podľa sv. Tomáša Akvinského (2006); Etická rozprava o cnosti a dobrokráse. Aretologicko-filokalistické reminiscencie (2009); Morálna filozofia Jacquesa Maritaina. Reflexie o etike a morálke (2011); Fenomén krásy v slovanskom myslení (2011).
