Autorský výber z kratších próz Lajosa Grendela. Tri literárne batožiny sa vlastne zhodujú s tromi etapami (rozhranie tvoria roky 1989 a 2014) autorovho prístupu k vnímanej a zažitej realite života a jeho obrazu v tvare literárnej fikcie s výrazným, ale premenlivým podtextom: obrazným, symbolickým, metaforickým, filozofickým, existenciálnym, žoviálnym, humorným, ironickým, absurdným.
Newhontskú trilógiu tvoria tri romány U nás doma, v New Honte (2001), Hromadný hrob pri New Honte (1999) a Kráľ Matej v New Honte (2005). Autor v nich rozpráva s prísadou humoru, irónie, paródie, ale aj grotesky a absurdity o pomyselnom meste a kraji New Hont niekde medzi Tekovom a Hontom. V prírodnom a spoločenskom prostredí sa staré (Hont) spája s novým (New), čo poznačuje charakter Newhonťanov, najmä z akéhosi hontianského „záhoria“, pomyselnej dediny Pohorného. Pohorniaci s predponou „po“ v mene sú svojrázne po/mýlení, po/rábajú tak i onak to aj ono, po/žívajú si tak aj onak (hlavne za tmy) A keď sa po/milujú, život sa im nezdá ani taký po/...tý...
Príbeh o nenaplnenej láske a vyrovnávaní sa s minulosťou nazvaný Láska na diaľku akcentuje potrebu čistých medziľudských vzťahov, návrat k tradičným hodnotám a potrebu široko chápanej ľudskosti.
Grendelov román, ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1999, je ukážkovým príkladom toho, ako je možné manipulovať vedomie človeka, ktorý síce nie je „zlý”, ale má slabý charakter, je akýmsi novodobým Oblomovom. Dej sa odvíja od tej chvíle, keď v jednej zastrčenej dedine, kdesi na strednom Slovensku, objavia masový hrob. Príbeh sa čoskoro dostane do absurdnej roviny, keď „notability” dediny - starosta, notár, policajný kapitán - sa chopia iniciatívy a z tragickej skutočnosti sa pokúsia vyťažiť maximum, vraj v prospech chudobnej dediny.
Nový román Lajos Grendela je záverečným dielom tzv. Newhontskej trilógie, ktorú tvoria romány Masový hrob, U nás New Honte a Kráľ Matej v New Honte. Prostredie je známe už aj z predošlých diel: južné Slovensko po roku 1990, po páde komunistického režimu. Všetko je chaotické, nejasné, bizarné až groteskné. Román má viacero zaujímavých, dobre vykreslených postáv, typických pre toto prechodné obdobie, ktoré hľadajú svoje miesto v pozmenenom svete. Grendel tak ako v predchádzajúcich románoch majstrovsky pracuje so satirickými tónmi pri charakterizovaní doby i svojich hrdinov.
Dejiny New Hontu vytvárala celá galéria newhontských rodákov, prišelcov aj votrelcov. Sami Newhonťania však inak vnímajú to, čo sami prežívajú, a inak rozprávajú o tom, čo sami prežili, o tom už ani nehovoriac, čo sami iba počuli. Newhontské zlomky ľudských osudov Lajos Grendel usporadúva do celku románovej kompozície s prísadami humoru, irónie, paródie, ba zavše aj grotesky či absurdity. V ňom sa tak ako v názve sídla „nové“ (New) stretáva so „starým“ (Hont). Zmysel individuálneho života a dejiny spoločenstva potom ozrejmujú sínusoidy strát a nálezov, pochabostí a zmysluplností.
"These astonishing stories--born on the edge of fantasy and reality, are but a starting point for the analysis of certain human models of behavior, attitudes and states of existence. Their heroes are mainly intellectuals: teachers, engineers, journalists etc. who are brought to marginal situations by unusual, fantastic but unavoidable events that are most often rooted in the everyday situations of a Central-Europe recovering slowly from the daze of dictatorships lasting more than half of a century."
