Daniel Škoviera Books

Druhé vydanie, upravené obsahovo aj formálne (graficky zjednotené s ostatnými doteraz vydanými zväzkami). Slovensko v staroveku, v čase historických Keltov, Rimanov, Germánov a ďalších národov.

Sambucus vo svojom ôsmom zväzku prezentuje pätnásť štúdií s tematickým a časovým zameraním. Úvodné príspevky sa sústreďujú na grécko-rímsky starovek. Barbora Machajdíková skúma lingvistické aspekty italických jazykov a výpisky Sexta Pompeia Festa. Lenka Fišerová sa zameriava na rímsku vodovodnú sieť a jej správu za vlády cisára Nervu a Traiana. Jozef Kordoš analyzuje objektivitu Cassia Diona v opise Severovcov, zatiaľ čo Erika Brodňanská skúma napätie medzi štátom a cirkvou v korešpondencii sv. Gregora z Nazianzu. Wilken Engelbrecht sa zaoberá Jánom z Garlandie a jeho kritikou latinských gramatík. Ivan Balta pozýva na prechádzku stredovekou cirkevnou hudbou, a Katarína Karabová približuje vzťah medzi Petrarcom a Augustínom. Novolatinské písomníctvo je zastúpené viacerými štúdiami, vrátane intertextových vzťahov Bocatiovej eklogy a osobnosti Mateja Bela. Petr Zavadil odhaľuje humor jezuitských misionárov, zatiaľ čo Miriam Poriezová a Angela Škovierová prehodnocujú novolatinskú poéziu. Ľudmila Buzássyová sa zaoberá prepisom starogréckych mien, Peter Fraňo hodnotí preklady Miloslava Okála, a Daniel Škoviera skúma latinčinu na Slovensku. Zväzok uzatvárajú recenzie nových publikácií a súpis diplomových prác obhájených na Trnavskej univerzite v roku 2012.

Belove Vedomosti o uhorských stoliciach nie sú prameňom len pre poznanie histórie jednotlivých regiónov, ale môžu poslúžiť ako historický prameň pre iné vedné oblasti. Ich význam pre geograficko-historický výskum Slovenska ako prvý pochopil pražský profesor Alexej Petrov, ktorý na základe priamych citácií vyvracia Škultétyho interpretáciu vybraných častí, podľa ktorej je Bel autorom tvrdenia, že hornouhorské zemianstvo (tekovské, turčianske, liptovské) je poslovenčeným potomstvom maďarských zemanov, a obviňuje Škultétyho, že nepozná Belovo dielo. Nepopierateľný význam má Belovo dielo pre výskum osídlenia Slovenska, ako to vyplýva z publikovaných štúdií Juraja Žudela. Ten nespochybniteľne dokázal, že Vedomosti sú významným prameňom pre poznanie krajiny, a to najmä socioekonomických prvkov 20. – 30. rokov 18. storočia.