Telepesek és telepes falvak Dél-Szlovákiában a két világháború között
- 286 pages
- 11 hours of reading
A sorozatot szerkesztik: Czoch Gábor, Roman Holec, Kocsis Aranka 1938 és 1939 feszültségekkel terhelt és jelentős változásokkal járó évek voltak Közép- Európa lakói számára. Az első világháborút lezáró békeszerződések óta felhalmozódó problémák olyan erővel törtek ekkor a felszínre, hogy az egész térséget megrengették és Csehszlovákiát is magukkal sodorták. Az ország bukásához vezető események Szlovákia háromnyelvű és háromnevű fővárosa, Bratislava-Pressburg-Pozsony sorsára ugyancsak rányomták a bélyegüket. Az addig többnyire békésen egymás mellett élő etnikumok között kiéleződtek az ellentétek, és megkezdődött a küzdelem a város fölötti uralomért. A könyv 1938 tavaszától, a községi választásoktól 1939 nyaráig, az önálló szlovák állam alkotmányának elfogadásáig tartó, alig több mint egy év eseményeit tekinti át. Azt a másfél évet, amely a pozsonyi magyarok számára még 1918-1920-nál is nagyobb megrázkódtatással járt. Akkor egy ország, most Pozsony veszett el a számukra. A város ekkor tette meg az első lépéseket afelé, hogy addigi multietnikus és toleráns jellegét elveszítse. A könyv azt a másfél évet tekinti át, amely a pozsonyi magyarok számára még 1918-1920-nál is nagyobb megrázkódtatással járt. Akkor egy ország, most Pozsony veszett el a számukra. A város ekkor tette meg az első lépéseket afelé, hogy addigi multietnikus és toleráns jellegét elveszítse.
Táto publikácia, do ktorej sú zaradené rozšírené verzie prednášok, ktoré odzneli na konferencii, prvýkrát chce podať viac menej komplexný obraz o tom, aká bola recepcia maďarskej revolúcie na Slovensku, ako vnímali revolúciu Maďari žijúci na Slovensku.
Niet pochýb, že revolúcia v roku 1956 je významným momentom dejín Maďarska. Je to udalosť, ktorú verejnosť hodnotí kladne viac-menej jednotne na celom svete a vďaka ktorej sa vytvoril pozitívny obraz o Maďarsku nielen vo svojej dobe, ale je jednou z najlepších reklám Maďarov aj dnes. Napriek tomuhodnotenie revolúcie v roku 1956 založené na konsenze mešká aj po 60 rokoch, príčinou čoho je najmä úzka spätosť revolúcie so súčasnými spoločenskými procesmi v Maďarsku. Každá vláda Maďarska sa totiž snaží formovať spoločenský diskurz o revolúcii podľa vlastných záujmov, ba dokonca aj ťažiskové body historiografie o udalostiach roku 1956. Kým pred niekoľkými rokmi bol stredobodom pamätných slávností premiér Imre Nagy, ktorý zomrel martýrskou smrťou za ideály revolúcie, jeho meno sa dnes z oficiálnych slávnostných programov pripomínajúcich rok 1956 takmer úplne vytratilo, aby ho v nich nahradili tzv. ,,peštianski chalani“, mladí protikomunistickí povstalci, respektíve arcibiskup József Mindszenty. Práve infiltrácia dennej politiky spôsobuje to, že naše historické sviatky sú oveľa viac o súčasnej rozdelenosti ako o niekdajšej. Škoda, lebo revolúcia v roku 1956 by si zaslúžila viac.
Zborník obsahuje rozšírené prednášky uvedené na konferencii v Komárne na pôde Univerzity J. Selyeho (24.4.-25.4. 2014). Analyzuje situáciu tej-ktorej národnosti a jej vzťahu k Československej republike nie izolovane, ale vo vzájomných súvislostiach, prihliadajúc na etnickú pestrosť republiky.