František Hübel Books

Kniha ponúka príbeh, ktorého rozprávačom je syn sudcu okresného súdu..

V rade životopisných románov vzdal spisovateľ Ľudo Zúbek (1907—1969) svojou Jarou Adely Oslrolúckej hold Ľudovítovi Štúrovi, vedúcej osobnosti nášho romantického a národnobuditeľského hnutia. Nie po prvý raz, ale najprenikavejšie a čitateľsky aj najúspešnejšie. V tomto kabinetnom románe nájdeme v dramatických skratkách — videné očami rozprávačky Evy Jonášovej, učiteľskej dcéry zo Žitnian — zobrazené jedno z najpohnutejších období našich moderných národných dejín, obdobie, späté s revolučnými rokmi 1848—49. A uprostred všetkého toho diania je Ľudovít Štúr a jeho veľká, no nenaplnená láska k šľachtickej dcére Adele Ostrolúckej. Zúbek hľadal a asi aj našiel esenciu tejto Štúrovej osobnej drámy. Opieral sa pritom o známe i menej známe fakty z tohto vzťahu a vedel z nich vyťažiť maximum umeleckej sily, jemne, nesmierne vkusne pradenej, a preto aj takej presvedčivo sugestívnej. Od prvého stretnutia týchto dvoch čistých duchov v Zemianskom Podhradí roku 1846 až po smrť hrdinky roku 1853 vo Viedni. Od roku 1957, keď vyšiel tento román po prvý raz, dosahuje touto edíciou už siedme vydanie.

Jeho veľkou epickou skladbou je Hájnikova žena. Predobrazom hlavných postáv sú hájnik Ľach a jeho žena Mária, ktorí žili v hájovni v Rovniciach. V spoločnosti tejto rodiny sa autor cítil veľmi dobre. Dej je jednoduchý a skromný. Je založený na konflikte medzi hájnikovou rodinou Čajkovou a zemanovým synom Artušom. Medzi hlavné postavy v tomto diele patrí Michal Čajka – syn nebohého horára, Hana – jeho žena, ktorá spolu so svojím mužom predstavuje cnosť a mravnosť a na druhej strane stojí mladý pán Artuš Villáni, ktorý svojím pokusom zviesť Hanku, predstavuje mravne zvrhlú spoločnosť. Text Hájnikovej ženy v tomto vydaní bol prevzatý z vydania v edícii Zlatý fond slovenskej literatúry, vydaného v Tatrane v roku 1973. Rovnako tak ide o vydanie bez poznámkového aparátu. Na konci vydania je doslov Viliama Turčányho "Hviezdoslavova Hájnikova žena". Obsahuje taktiež 8 strán čiernobielej obrazovej prílohy a na prebale sú úryvky literárnej kritiky k Hájnikovej žene.

Príhody dvoch chlapcov, Gavrika a Peťu, jedného úbohého rybárskeho uličníka a druhého gymnazistu, stoja v popredí románu. No v úzadí celého deja ustavične sa šinie tieň revolučného krížnika "Potemkina" so vzbúrenou posádkou, lebo prežívame osudný rok 1905, keď sa ruský ľud raz pokúsilzúčtovať s cárizmom..

Povesti sa zväčša dotýkajú dedinského života, poľnohospodárskych prác, chovu dobytka, furmaniek, jarmokov, ale nájde sa i zopár námetov o tureckom vpáde a o zbojníkoch. Bosorky, vodníci, zmoky, škriatkovia, smrtky, mátohy, strašidlá, víly, ale i pastieri, zbojníci, rybári, žobráci, zvonári, mlynári, furmani to sú bájne i skutočné postavy tejto knižky. Povesti sú z rázovitého kraja Slovenska, ktorý nazývame Tekovom a Hontom...

Na rozhraní povesti a historickej poviedky stojí kniha próz Budatínski Frgáčovci.