Andrei Bely was a pivotal figure in Russian symbolism, whose works are characterized by mysticism and a musical prose style. His approach, employing sonic effects that often evoke colors, profoundly influenced a generation of Russian writers and musicians alike. Bely's novels, particularly his masterpiece Petersburg, delve into complex psychological states against the backdrop of turbulent historical moments. His innovative literary techniques position him among the most significant modern authors.
Andrei Bely's four Symphonies—"Dramatic Symphony," "Northern Symphony," "The Return," and "Goblet of Blizzards"—showcase fantastical narratives that exemplify modernist innovation. Each work offers a unique exploration of complex themes and vivid imagery, reflecting the author's distinctive style and artistic vision. These stories not only push the boundaries of literary form but also invite readers into a richly imaginative world, making them essential for understanding the evolution of modern literature.
This volume contains a 15-page Introduction on Andrey Bely's work, followed by a the first published translation of The Dramatic Symphony (by Roger and Angela Keys), its hero struggling against philosophical nihilism. To dramatize the split between the world of matter and the world of the spirit, Bely utilizes musical formal structures and motif variation/development. The remainder of the volume consists of Bely's essay The Forms of Art (translated with an introduction and notes by John Elsworth); 183 pages.
St Petersburg, 1905. An impressionable young university student, Nikolai,
becomes involved with a revolutionary terror organization, which plans to
assassinate a high government official with a time bomb. But the official is
Nikolai's cold, unyielding father, Apollon, and in twenty-four hours the bomb
will explode.
One of the most important works of twentieth-century Russian prose, Kotik Letaev, the great symbolist novel of childhood, depicts the emergence of consciousness and its development into self-consciousness in a Russian boy growing up among the Moscow intelligentsia in the 1800s. Kotik's experience is based on elements from Bely's own early childhood, but on a larger level his experience represents the stages of human history, the history of philosophy, and childhood language development. The story, seen through the eyes of a child from the age of three to five years, is told in complex, poetically developed adult language, rich in imagery and musical sound effects.
Andrej Belyj (1880–1934) je jednou z najpozoruhodnejších a najuniverzálnejších osobností ruskej literatúry prvej tretiny 20. storočia. V jeho rozsiahlom literárnom odkaze je zastúpená tak poézia a próza, ako aj publicistika a literárnovedná reflexia. Ako literárny teoretik Belyj zaviedol celý rad dodnes používaných literárnovedných termínov. Je napríklad autorom základnej verzologickej dichotómie rytmus/metrum, ktorú neskôr rozpracovali ruskí formalisti. Ako prozaik sa Belyj preslávil najmä experimentálnou prózou Peterburg, ktorá mu priniesla označenie ruský Joyce. Ako básnik je Belyj zaraďovaný do tzv. druhej vlny ruského symbolizmu, teda medzi ruských básnikov, ktorí vstúpili do literatúry začiatkom 20. storočia. Keďže symbolistickú poéziu nielen tvoril, ale o nej aj teoreticky uvažoval, hovorí sa o ňom i ako o ideológovi ruského básnického symbolizmu. Veľká časť jeho tvorby je ovplyvnená tzv. antropozofizmom. Belyj väčšmi ako jeho súčasníci experimentoval s jazykom a s prozodickou organizáciou básní. Vytvoril pomerne široké básnické dielo (okrem kratších básní písal aj poémy), v ktorom osobitné miesto zaujímajú tri zbierky: Zlato v azúre, Popol a Urna.
Kniha obsahuje dve zo štyroch Symfónií ruského básnika, spisovateľa-
symbolistu Andreja Belého (1880 - 1934), v poradí tretiu - Návrat a štvrtú
Pohár metelíc. Experimentálne prózy na pomedzí s poéziou boli vytvorené podľa
hudobných zákonitostí. Vznikali v kontexte tvorivých výbojov epochy od r. 1900
po 1907-8 a svojmu autorovi priniesli povesť odvážneho tvorcu nového umenia.
Belyj ako prívrženec koncepcií filozofov - Immanuela Kanta o fenomenálnom a
noumenálnom svete, Arthura Schopenhauera s jeho chápaním prvenstva hudby medzi
umeniami i Friedricha Nietzscheho, ktorého dielo Tak vravel Zarathustra sa
preňho stalo hlavnou inšpiráciou, napísal svoje symfónie tak, aby každá bola
iná, odlíšená svojím „vnútorným“ rytmom. Spája ich téma zápasu Večnosti s
neúprosne uplývajúcim časom, ktorý autor chápe fatalisticky ako nezvratnosť
osudu. Konkrétne je však ukotvenie Symfónií v čase a priestore, kde žijú
postavy súdobých mladých intelektuálov a umelcov. Kým Návrat vypovedá o
moskovskom živote tých čias, dej symbolisticky zašifrovaného Poháru metelíc sa
odohráva v Sankt-Peterburgu a v kláštore medzi lesmi. Spisovateľove originálne
pokusy o novú prózu nenašli pokračovateľov. Symfónie, týka sa to hlavne
štvrtej, sa pre svoju zložitosť a artistnosť pokladali za nepreložiteľné.
První velký román předního ruského symbolisty byl poprvé vydán r. 1910. Děj se odehrává ve vesnickém a provinciálně maloměstském prostředí, kde mladý intelektuál Petr Darjalskij reprezentuje zároveň zmítající se a neutěšenou existenci tehdejší inteligence i ducha obětovaného spodníminstinktům. V knize se osvědčuje autorovo strhující prozaické umění, v němž melodická výstavba vět vyvolavá naladění atmosféry a spád příběhu se snoubí s mistrným vystižením postav.
Dvě poslední básnické sbírky (Hvězda, Po rozluce) velkého ruského básníka, prozaika, literárního teoretika a filosofa (1880–1934), které přispívají k poznání jednoho z kulminačních období autorova života. Sbírky, představující autorův lyrický deník, přinášejí verše milostné,vzývající a proklínající lásku, verše věnované uměleckým přátelům verše s náměty politickými, verše meditující nad životem a časem, verše obrážející filosofické zápasy, verše přírodní lyriky apod.
Autobiografické dílo ruského básníka, prozaika a literárního teoretika, podle směru extrémního symbolisty. Umělecký a vědecký pokus zachytit vnímání dítěte. Průzkum počátků dětského vnímání sledovaný na pásmu dojmů a představ,také prvních nejistot, úzkostí a radostí z útléhodětství. Každá osoba nebo věc vstupující do děje má zde svůj „roj“ metafor a sdružených představ, motivovaný buď dětským vnímáním, slovní hříčkou, zvukovou asociací, nebo doslovným pojetím metafory.
Andrej Belyj je známy slovenskému čitateľovi predovšetkým ako prozaik a hlavne ako autor kultového románu Peterburg, ktorý sme vydali v roku 2003. Menej Belého na Slovensku poznáme ako básnika, hoci je autorom ôsmych básnických zbierok a zohral významnú úlohu v dejinách ruského i svetového literárneho symbolizmu i poézie. Po pätnástich rokoch od vydania Peterburgu sa teda k Belému vraciame a vydávame reprezentatívny výber z jeho poézie. Kniha vychádza v edícii TORQUIS bilingválne t. j. na dvojsránke ruský originál a slovenský preklad.
Týmto počinom chceme zároveň pripomenúť aj autora celého projektu, nedávno zosnulého básnika a prekladateľa Juraja Andričíka, ktorý sa Belého tvorbe venoval v posledných rokoch a okrem výberu básní a prekladu pripravil aj krátke kalendárium a napísal doslov.
Knihu vhodne dopĺňajú symbolistické ilustrácie Pavla Vilikovského a obal tvorí detail obrazu Michaila Vrubeľa Sediaci démon. Typografická úprava AppleStudio a Ján Novák.
