Milan Stanislav Ďurica Book order

Hlinkova slovenská ľudová strana v hodnotení nemeckých diplomatov a tajných agentov 1938 – 1945

Z úvodu autora: „Štátnosť slovenského národa je ešte stále historickou hodnotou, ktorú sa usilujú spochybňovať nielen mnohí príslušníci cudzích národov, ale aj značná časť cudzími historikmi priamo odchovaných alebo silne ovplyvňovaných slovenských historikov a iných vzdelancov slovenského pôvodu. (...) Politický vrchol každého národného hnutia, vlastnú štátnu suverenitu, dosiahlo Slovensko rozhodnutím Slovenského snemu, ktorý l4. marca 1939 vyhlásil samostatný Slovenský štát. Myslím si, že 75. výročie tohto historického obnovenia dávnej slovenskej štátnosti si zaslúži našu zvýšenú pozornosť. Lebo žijeme v období, keď rozličné nátlaky na čoraz rafinovanejšie obmedzovanie štátnej zvrchovanosti a postupné podriaďovanie najmä menších štátov pod iné, vyššie politické štruktúry ohrozujú samu podstatu národných štátností. Základné národné hodnoty, medzi ktoré patrí na prvom mieste vlastná štátnosť, treba si pestovať a brániť. Práve my Slováci veľmi dobre vieme, čo znamená strata vlastnej štátnosti.“ 1. Vznik Slovenskej republiky 2. Medzinárodný politický rámec 3. Slovensko subjektom medzinárodného práva 4. Budovanie štátu a obrana samostatnosti 5. Vojna proti ZSSR 6. Alibizmus a povstanie 7. Tragická bilancia

Hosťovská prednáška na Rýnskej univerzite Friedricha Wilhelma v Bonne pre poslucháčov všetkých fakúlt. V tejto prednáške sa autor pokúsil osvetliť, nezávisle od tradičnej historickej koncepcie a často v protiklade s ňou, na základe dôkladného výskumu prístupných pramenných materiálov a existujúcej sekundárnej literatúry, jeden z najdôležitejších časových úsekov slovenských dejín, kritický rok 1938/1939.

Brožúra nám v tomto Jubilejnom roku pomôže byť náležite hrdí na svoju slovenskú národnú identitu a hlásiť sa povedome ku všetkému, čo nám z dedičstva sv. Cyrila a Metoda patrí. Obnovme si historickú pamäť na naše významné cirkevné, kultúrne aj politické vedúce osobnosti 9. storočia, akými boli bezpochyby Konštantín-Cyril a Metod, spolu s našimi vtedajšími vladármi Pribinom, Mojmírom, Rasticom, Koceľom, Svätoplukom aj jeho nástupcom Mojmírom II.

34. diel edície Priamo najbližšie k pravde približuje vzťah Jozefa Tisu s Vatikánom. Autor prof. Milan S. Ďurica o tom v úvode píše: "Pokladám za dôležité odpovedať na otázku, ktorú som častejšie dostával po svojich prednáškach na mnohých miestach Slovenska: Aký bol vzťah medzi kňazom Jozefom Tisom a jeho cirkevnými nadriadenými, ktorých najvyšším stupňom je pápež so svojimi spolupracovníkmi a správnymi orgánmi, teda so Svätou stolicou, čo sa stručne vyjadruje aj pojmom Vatikán. Lebo v značnej časti nielen slovenskej publicistiky, ale aj historickej literatúry, je o tom veľa nepresných a nespoľahlivých údajov a hodnotení.

„Z historického hľadiska môžeme tvrdiť, že štátnosť bola – aspoň v našom kultúrnom a politickom prostredí – jedným z najdôležitejších podmieňujúcich faktorov etnogenézy, a teda i z nej vyplývajúcej národnej identity. Potvrdzujú to dejiny všetkých európskych národov. Vo viacerých svojich prácach som jasne poukázal na to, že Slováci ako prví medzi západnými Slovanmi dospeli k uvedomeniu si svojej etnickej individuality. Bolo to bezpochyby aj – a hlavne – následkom toho, že ako prví v onom veľkom slovanskom spoločenstve dosiahli také vývojové štádium, že sa dali organizovať do mocensko-politického útvaru, v ktorom možno už vidieť jasné zárodky stredovekého štátu.“ Autor prechádza od Samovej ríše cez štátne zoskupenia Slovákov spoločné s Čechmi, ale i samostatné, až po súčasnú Slovenskú republiku a vyzýva každého jednotlivca, aby sa vzoprel akémukoľvek útlaku proti duchovnému dedičstvu slovenského národa, proti jeho kresťanskej tradícii a proti jeho národnej štátnosti, a to prostredníctvom nových iniciatív na športovom, finančnom, hospodárskom, kultúrnom, vedeckom i politickom poli.

Pri príležitosti dvadsiateho výročia vzniku Slovenskej republiky sa autor zamýšľa nad prínosmi i ťažkosťami, ktoré majú dosah na jej občanov. Slovo autora na záver: Múdry si uzná chyby, ktorých sa dopustil, zamyslí sa nad tým a poučí sa. Je na nás, všetkých občanoch obnovenej Slovenskej republiky, aby sme sa z dejín poučili a vyhýbali sa nedôslednostiam v riadení osudov nášho štátu. Môžeme to účinne ovplyvňovať hlavne a prakticky jedine tým, že v tomto zmysle vždy uplatníme svoje volebné právo; jeho prostredníctvom môžeme a máme zveriť náš osud do rúk takých osvedčených, všestranne pripravených a čestných osôb, ktoré sa prejavili ako verní a dôslední uplatňovatelia základných ideí slovenskej národnej i štátnej tradície, ako sú kresťanstvo a suverénna štátnosť. Ak sme na to pri predošlých voľbách nemysleli a osud nášho štátu sa dostal aj do rúk osôb a hnutí, ktorým je suverenita Slovenskej republiky neželateľnou prekážkou v ich službičkovaní cudzím, straníckym alebo osobným sebeckým záujmom, a preto sa usilovali vytunelovať ju aj za cenu nielen osobnej, ale i národnej cti, tak nasledujúce voľby nám ešte dajú príležitosť, aby sme svoj ťažký omyl napravili. Ináč by sme stratili právo sťažovať sa a šomrať proti tomu, čo nás v najbližšej budúcnosti môže postihnúť. Prvé vydanie

Hájekova kniha bola dokončená v roku 1539. Odvtedy až do druhej polovice 18. storočia nielen v českej pôvodine, ale aj v troch nemeckých vydaniach, ktoré pripravil protestant Johann Sandel a vyšli v rokoch 1596, 1697 a 1718, v celej Európe obsah tohto diela tvoril jeden z hlavných prameňov o dejinách českého národa. Autor hľadal možnosť dostať do rúk aspoň jedno z pôvodných českých vydaní. Predbežne sa mu to podarilo iba čiastočne a v Prahe našiel jeden exemplár Hájekových Pověstí v prepise Jana Kočího z roku 1918. V ňom našiel niekoľko prekvapujúcich pasáží, ktoré tu reprodukuje a nad ktorými sa treba zamyslieť. Prvé vydanie

Z úvodu autora: O osobe Ferdinanda Ďurčanského sa v súčasných médiách zjavuje toľko protirečivých, neraz až nezmyselných posudzovaní, že som venoval čas a námahu tomu, aby som opäť prelistoval svoj archív pozostávajúci z desaťtisíc nemeckých dokumentov a utvoril si fundovaný názor na túto bezpochyby zaujímavú osobnosť slovenských dejín 20. storočia. Výsledok tejto svojej práce tu predkladám slovenskej verejnosti. Pripomínam, že ide hlavne o fakty a posudzovania z nemeckej strany. No nechýbajú v tých dokumentoch ani stanoviská viacerých slovenských politických činiteľov tej doby.