Pavel Vilikovský's writing is characterized by a meticulous crafting of reality into language, a process he finds more demanding than translating between languages. His work is born from diligent effort rather than effortless inspiration. He views himself as a sensitive emulsion that captures the external world, consciously setting aside his personal self. While drawing on perceptions and experiences, his ultimate aim is to speak about the universal human condition, for everyone and on behalf of all.
The narrative unfolds through the eyes of a husband grappling with the heart-wrenching decline of his wife's memory. As her recollections fade, he reflects on their deep love and the enduring bonds of friendship that have shaped their lives. The emotional journey explores themes of loss, resilience, and the importance of cherishing memories, highlighting the struggles and triumphs of maintaining connection in the face of Alzheimer's.
„Táto kniha je o jednom Slovákovi, lebo tak o tom rozhodli jazyk a kultúra. Je aj o jednom mužovi, lebo tak to zariadila príroda. Byť Slovákom a súčasne mužom nie je ťažké, najmä keď človek nemá na výber, ale rozprávať o tomto odľahčenom bytí až také ľahké nie je. A tak si Vilikovského textové Ja s dvojitou identitou musí vypomáhať citátmi svojich kolegov, požičiavať slová zo susedných jazykov a vďaka tejto pomoci pomaly pracovať na privedení zmyslu života k reči. Výsledkom tejto práce je text – tok, pripomínajúci pohyb psa na ceste. Pes, s najväčšou pravdepodobnosťou bastard, pobieha z jednej strany cesty na druhú, nečakane zastane pri medzníku alebo strome pri ceste, ovonia ich a potom tryskom vyrazí vpred alebo sa vráti kúsok späť, aby sa týmto cikcakovitým pohybom odniekiaľ niekam dostal.“ Peter Michalovič „Nová kniha Pavla Vilikovského je živý dôkaz, že čím jednoduchšie hovoríme hlboké myšlienky, tým sú hlbšie.“ Tomáš Janovic
Pavel Vilikovský Egy igazi ember története című prózája a K4 közép-európai könyvsorozat első kötete. Az író regényében egy újabb szlovák embertípust vázol fel. A főszereplő, akinek mindennapjait naplójegyzeteiből követhetjük nyomon, komoly szakmai fejlődésen megy át, hiszen ironikusan szólva, egyre feljebb jut a szocialista ranglétrán. Miután az üzemből, ahol dolgozik, főigazgatóság lesz, a konformista, egyszerű gondolkodású, jelentéktelen kisemberben felébred a vágy, hogy végre ő is legyen valaki.
Przez Londyn, który znamy z Powiększenia Antonioniego, snuje się melancholijny Słowak na urlopie od demoludowej realności. Umie dostrzegać rzeczy, jak nikt ich wcześniej nie widział. Spełnia się w czystej radości patrzenia. Jest wzrokowcem, nie szuka tekstów, lecz zjawisk, których jeszcze nie zapisano, które stworzyła sama rzeczywistość. To świat słów buduje wokół niego labirynt. Jest więc spóźnionym modernistę w świecie, który staje się postmodernistyczny. Ma jedną troskę: „rozmawiać bezpośrednio z rzeczywistością' A rzeczywistość go zwodzi. Londyn, gdzie trafił na kurs językowy, staje się dlań galerię luster. Ich zbiór składa się w powieść. Każde z odbić dowodzi, jak ludzie stwarzają się wzajem i jak sam podlegał stwarzaniu. Tylko on nie potrafi stworzyć nikogo. Nawet siebie. Jest w tym „uczuciowość słowiańska' i niezaprzeczalnie angielska ironia.
Pavel Vilikovský je v každej svojej knihe ten istý, ale zároveň je aj vždy iný – objavný. Takáto iná, objavná je aj rozsiahla novela RAJc je preč, na ktorej pracoval autor dva roky. Názov zvádza k chápaniu knihy ako bilancovania prežitého, je to však pravdou iba do určitej miery. Dielo treba skôr vnímať ako mozaiku príbehov väčších i menších, vlastných aj odpozorovaných, smiešnych i smutných. Príbehy sú v knihe radené nie podľa časovej postupnosti, ale podľa toho, ako sa ich autor rozhodol vsunúť do deja – podobne ako keď výtvarník kladie kamienok do vznikajúcej mozaiky. Takto sa mu knihou podarilo vytvoriť mimoriadne zaujímavú kompozíciu. Vilikovský píše i s múdrym odstupom, vnímavým porozumením a humorom, ale i iróniou a sebairóniou, napriek tomu je ľudský a chápavý. Kniha je výnimočná aj po výtvarnej stránke – je celá autorská. Využili sme autorovu umeleckú všestrannosť a ako ilustrácie sme použili 25 gvašov z Vilikovského voľnej tvorby a na obálku koláž z autorovej dielne.
Je toľko definícií a toľko podôb lásky, že všetky neobsiahne ani tá najhrubšia kniha. Niektoré z nich – drsné, smiešne i dojímavé – zachytáva najnovšia kniha básnika a aforistu Tomáša Janovica, divadelníka a humoristu Milana Lasicu a spisovateľa Pavla Vilikovského. Predstavuje tri rozličné literárne žánre – tri podoby lásky. Výtvarník Marek Ormandík texty ilustroval a originálne graficky upravil.
Jozefa Karstena, hlavného hrdinu prvej časti románu nazvanej Krátka extrémna osamelosť Jozefa K., vyláka štátna bezpečnosť z malej rakúskej dediny do ruskej zóny Viedne, bez ťažkostí ho prevezú späť do Bratislavy a uväznia v konšpiračnom byte. Vydieraním, že majú v rukách Karstenovu manželku a synov, ktorí sa chystali emigrovať za manželom a otcom, nútia Karstena, aby spolupracoval, navštevoval svojich vplyvných priateľov v Bratislave a donášal na nich. Karstenov niekoľkodňový boj so zlom, v ktorom sa sám uchyľuje k používaniu rovnakých metód ako jeho väznitelia, sa končí tragicky. Druhá časť románu nazvaná Dlhá extrémna osamelosť Márie M. je rozprávaním učiteľa literatúry na dôchodku, ktorý študuje Goebbelsove denníky, hnaný úsilím dopátrať sa podstaty zla. Učiteľ (postava miestami prechádza v autorovo alter ego) sa rozhodne pátrať po osude dvadsať rokov nezvestnej Márie M.
Ak úspešný spisovateľ ponúkne na vydanie knihu reflexií o literárnej produkcii posledných rokov, resp. o širších otázkach kultúrno-spoločenského diania v doznievajúcom desaťročí, takmer zaručene sa je na čo tešiť. Ako píše autor: „pisateľ podľahol vonkajšej objednávke i vnútornému nutkaniu a začal sa literatúre venovať aj z pozície naivného milovníka, čiže oddaného, dychtivého, ale nie zaslepeného čitateľa.“
Výber z literárnej tvorby Pavla Vilikovského zahŕňa vybrané poviedky a prózy, ktoré reflektujú autorov vývin do začiatku deväťdesiatych rokov. Prvý cyklus poviedok sa zaoberá problémom cesty za šťastím, pričom zachytáva dobový generačný pocit mladých ľudí šesťdesiatych rokov. Následné cykly z raných sedemdesiatych rokov skúmajú vzťah tela a duše. Cyklus Krutý strojvodca zhŕňa tvorbu z konca osemdesiatych a začiatku deväťdesiatych rokov. Vilikovského skeptický postoj k literatúre a jej poznávacím možnostiam sa prejavuje v groteskných a absurdných humoroch, ktoré sú v tomto výbere ešte výraznejšie. Stredná Európa, územie s nepresnými hranicami, za posledné dve storočia zažila mnohé etnické, sociálne a politické zmeny. Tento región nie je len geografickým pojmom, ale aj stavom mysle, ktorý sa odráža v literatúre. Dielo stredoeurópskych autorov je formálne rozmanité, spája ich však príbuznosť postojov, opakujúce sa témy a archetypálne príbehy. Melancholický tón rozprávania, občas vystriedaný absurdným humorom, je charakteristický. Stredoeurópski spisovatelia citlivo vnímajú rozmanitosť a vnútornú podobnosť ľudí, pričom sa intenzívne zaoberajú otázkami identity. V literatúre prevládajú trpké porážky nad oslnivými úspechmi, pričom jednou z najdôležitejších hodnôt je zachovanie ľudskej dôstojnosti aj v ťažkých okolnostiach.
