Milka Zimková is primarily known for her unique talent in the genre of monodrama, for which she writes her own scripts. Her authorial signature is characterized by a deep insight into the human psyche and the ability to embody diverse characters. She is also involved in film and television work, where her acting talent finds further application. Zimková represents an original presence in the field of theatrical art, whose work resonates with audiences due to its authenticity and emotional power.
V knihe poviedok Bez slov ostáva autorka verná svojim prozaickým istotám, príbeh nadľahčený originálnym humorom, balansovanie medzi tragickými pocitmi z prežitých udalostí a túžbou po naozajstných hodnotách, šarišský dialekt ozvláštňujúci a súčasne zintímňujúci každodenné reality.
Aj v tejto poviedkovej zbierke ostáva Milka Zimková verná svojmu naturelu, morálnym zásadám, ktoré jej vštepili v detstve, a najmä vycibrenému zmyslu pre estetickosť. V jednotlivých poviedkach popretkávaných esejistickými úvahami nezaprie svoj široký rozhľad a schopnosť empatie; dokorán otvára okná do skutočného sveta. Do nefalšovaného, pravdivého sveta Zimkovej sa vplietajú emócie, či priam zmyslami nepostihnuteľná transcendentnosť súvisiaca s vrúcnym vzťahom k blízkym (najmä k starému otcovi), čo napokon naznačuje aj viacvýznamový názov zbierky InterCity.
Kniha poviedok, v ktorej autorka zobrazila východoslovenskú dedinu, jej ľudí, najmä ženy, v dramatických chvíľach ich života, v konfliktových situáciách, keď dochádza k zrážke starého s novým, morálneho s nemorálnym, úprimného s neúprimným a pravdivého s nepravdivým.
Zbierka postrehov, glos, fejtónov a krátkych próz Milky Zimkovej je ako uvitý modravý barvinkový veniec na Veľkú noc za čias jej mladosti. Reaguje v nich na aktuálnu situáciu, pričom reflektuje vlastné skúsenosti, spomienky, vracia sa do detstva a mladších čias v rodnom kraji, no spracúva aj zážitky v novom domove a z cestovania s divadlom jedného herca. V jej tvorbe nie je nič, čo by neprežila, neprecítila a s čím by sa nestotožnila. Píše po svojom, o svojom, len to, čo vie a čo z duše musí, spontánne a úprimne. Rôzne útvary jej literárnej tvorby majú však jedno spoločné: Hovoria o túžbe, aby deti boli zaopatrené, starkí šťastnejší, ženy obdarenejšie, chlapi súcejší, susedia prívetivejší a globalizovaný svet ľudskejší. Preto má jej tvorba originálnu výpovednú hodnotu, vnútorné vzrušenie a osobitné postavenie v našej literatúre.
Voľné pokračovanie debutu Pásla kone na betóne. Hlavnou témou poviedok sú konfliktné situácie medzi ľuďmi súčasnej dediny a mesta.
S Milkou Zimkovou o Milke Zimkovej. Táto knižočka nevznikla ako mnohé z dnes vychádzajúcích monografií ani z nadbytku prostriedkov na jej vydanie, ktoré si mnohí z dnes takto ospevovaných sami zaplatia, ani nie preto, že by autor spolu s objektom zobrazenia chcel výjsť v ústrety móde a zatúžil podporiť fámy, klebety a aj skutočné škandály známych osobností. Ostatne, Milka Zimková nie je vonkoncom typ pre bulvárne chýrniky a ani necíti potrebu zverejnením údajov o sebe nenápadne pripomenúť svoj šľachtický titul alebo aj inakšie výnimočný pôvod. Toto svedectvo vzniká jednoducho preto, že ak vy sa dnes už nepodarilo zachytiť všetko poučné a inšpiratívne zo života a skúseností takej zaujímavej osobnosti, ako Milka Zimková naozaj je, možno už po krátkom čase, po roku či desiatich, nebude mať kto a nebude mať za čo napísať a vydať svedectvo o talentovanej herečke a spisovateľke, ktorá ešte nedávno znamenala pre mnohých nesmierne veľa a ktorej odkaz môže byť aj pre budúce pokolenia výsostne pozitívny.
Herečka a spisovateľka, novinárka a spisovateľka - obe samotárske vo svojom uvažovaní, obe otvorené pri jeho odovzdávaní. Stretli sa v spoločnej knihe, ktorá má dva začiatky a žiadny koniec. Lebo z jednej strany knižky Dve v tom je to Dialóg, ktorý vedie Milka Zimková s Gabrielou Rothmayerovou, z druhej strany zase Gabriela Rothmayerová otvára Kontexty a v nich sa autorky vyjadrujú žánrovo voľne a pestro k témam, ktoré ich bytostne zaujímajú.
