Keavad

Krajina bleskov, búrok a nebezpečných roklín, ktorá ju chová už dvadsať rokov. Spoločenstvo čarodejov, do ktorého patrí už pol tucta liet, prijalo mladú čarodejku, ktorá sa stala jednou z najlepších učňov majsterky a pokračovateľkou odkazu svojej matky, čarodejky Sedarov. V cele sedí dievča v bielych minišatách, dotlčené a trasúce sa. Nevie, či je to od zimy, alebo strachu. Bledými očami sa striedavo pozerá na chlapca a Rogera, ktorý zodvihol kľúč a otvoril mreže. Dievča mlčí, len pozoruje Rogera. Telo Velumiána sa zdá ladnejšie a silnejšie. Ich vzhľad je očarujúci, no nepriateľ ich spozná pri prvom pohľade. V suchších obdobiach sa stávajú nenápadnejšími, pričom si zachovávajú ostré črty, no dokážu sa prispôsobiť a podobať sa aj na ľudí. Pred západom slnka dorazili na kraj lesa, kde bola krajina suchšia a tráva sa objavovala len sporadicky. Rovinatý terén sa rozprestieral na juh, s piesočnými dunami, ktoré vytvárali dojem malých kopčekov, v ktorých mohol neznámy pocestný ľahko prísť o život.