Pitvaroš a Pitvarošania

Ostatní autori: Anna Kakvicová, rodená Blahová, Monika Macháčková Bučanová, Miroslav Kožuch, Soňa Maglocká Kniha Pitvaroš a Pitvarošania je prvou obsiahlou monografiou obce dolnozemských Slovákov Pitvaroš. Obsahuje 440 strán a vyšla k 60. výročiu presídlenia prevažnej časti obyvateľov do vlasti svojich predkov. "Je to jedna z prvých monografií s celým takmer 200-ročným oblúkom historického vývoja od vysťahovania zo Slovenska do Dolnej zeme cez tamojší život až po návrat ich potomkov," predstavil publikáciu jej recenzent Ján Botík z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Podľa neho 260 fotografií a množstvo ďalších faktov predstavuje takmer všetkých obyvateľov, ich prírodné a iné podmienky či aktivity. Autori knihy pátrajú po svojich predkoch. Dokumentujú pôvodne čisto slovenskú evanjelickú obec neďaleko rumunských hraníc. Boli tam vysťahovaní z Gemerskej, Novohradskej a Zvolenskej stolice. Čitateľ sa dozvie, že pitvarošský chotár mal 106 častí, ako tam žili a čo robili obyvatelia. Zistí ich stravovanie v jednotlivých dňoch, vzory vyšívaných obrusov, 12 druhov tanca, priadky a iné zvyky, liečenie prechladnutia, reumy a iných chorôb ľudovým liečiteľstvom. Nechýba množstvo nárečových výrazov, kulinárske recepty, zoznam richtárov, notárov i významných Pitvarošanov vo svete. Kronika uvádza počty pokrstených, sobášených a zomretých obyvateľov v období rokov 1824 až 1945. Výpisy z kroniky sú od 18. decembra 1815 do 6. októbra 2007, keď bol inštalovaný evanjelický farár Attila Szpisák. "Pitvaroš je malá dedinka na juhu Maďarska medzi Bekešskou Čabou, Slovenským Komlošom a Nadlakom," uviedol pre TASR Michal Kožuch. Spolu s Jurajom Majom je autorom knihy. Obaja sú takmer 30-roční potomkovia Pitvarošanov, ktorí sa narodili v Bratislave. Podľa nich práca na monografii bola náročná a pomáhalo im v tom množstvo historikov, pitvarošských potomkov a iných dobrovoľníkov. Snažili sa zdokumentovať pôvodné tradície s prepojením do aktuálnej súčasnosti. "Tradícia bola pretrhnutá v roku 1947 presídlením väčšiny Pitvarošanov," dodal Kožuch. Od 11. apríla do 14. mája 1947 sa z Pitvaroša odsťahovalo 655 rodín, 2442 obyvateľov a zanechali 360 prázdnych domov. Prišli najmä do Senca, Sládkovičova, Veľkých Úľan, Reci, Malej a Veľkej Mače. V súčasnosti je v Pitvaroši úplne iná komunita. V roku 2001 sa k slovenskej národnosti hlásilo 85 obyvateľov. Druhé opravené vydání