Dialógy II.

V druhom zväzku Dialógov, ktorých autorom je významný starogrécky idealistický filozof Platon (427–347 pred n. l.), sú zahrnuté dialógy Štát, Parmenides, Teaitetos, Sofista a Štátnik. Medzi Platonove najvýznamejšie diela nesporne patrí spis Štát (Politeia, slovenskí čitatelia ho možno poznajú pod starším názvom Ústava), ba možno povedať, že je vyvrcholením Platonovho diela. Dialóg sa začína skúmaním podstaty spravodlivosti. Protagonista tohto diela, Sokrates, premieta spravodlivosť do ľudskej spoločnosti a rozoberá jej úlohu v štáte. Postupne rozoberá jednotlivé štátne formy a podáva náčrt najlepšieho štátneho zriadenia. Je týmto ideálnym zriadením aristokracia, timokracia, oligarchia, demokracia, či tyrania? Dokonalý je podľa neho taký štát, v ktorom vládnu filozofi a ostatní občania mu slúžia podľa svojej povahy. Platonov štát je vlastne prvá utópia. Jeho úlohou je viesť ľudí k cnosti a blaženosti. V Štáte máme možnosť bližšie spoznať Platonovo učenie, jeho názory, napr. na výchovu ako aj jeho učenie o ideách, ktoré podáva chýrnym podobenstvom o jaskyni v VII. knihe. V dialógu Parmenides (nazvanom podľa slávneho eleatského filozofa) môžeme sledovať kritiku učenia o ideách a rozhovor o hlavných problémoch eleatského učenia, o súcne a nesúcne. Dialóg Teaitetos pertraktuje problém, čo je vedenie. Sokrates v rozhovore s matematikom Teaitetom postupne odpovedá na túto otázku. Dialóg je dôležitý pre poznanie Platonovej noetiky. Dialóg Sofista (hľadanie definície sofistu) a Štátnik (hľadanie pojmu a podstaty dokonalého štátnika) náš výber v tomto zväzku uzatvárajú. Mnohé myšlienky a názory obdivuhodného diela filozofa Platona nepodliehajú času, priepasť takmer dvetisícpäťsto rokov ich nepoznačila, sú aktuálne aj dnes a majú čo povedať aj súčasnému pozornému čitateľovi.