Parameters
Categories
More about the book
Vizuálna kultúra, reprezentácia, ideológia je pohľadom na obdobie budovania socializmu 50. rokov 20. storočia z hľadiska koncepcie ženskej emancipácie a rodových vzťahov obsiahnutých vo vizuálnych reprezentáciách. Vychádzajúc z predpokladu, že vizuálne praktiky sú úzko prepojené a ovládané mocenskými systémami, na vizuálne obrazy je v publikácii nahliadané ako na inštrumenty, ktoré sú produktom a reprezentantom konkrétnych subjektov, sociálnych síl a ideológií. Nejedná sa tak o nostalgické spomínanie, ani o rozpamätávanie sa na nespravodlivosti, či o heroizáciu žien budovateliek, skôr sa riešia otázky súvisiace s konštruovaním ženskej a mužskej identity. Čo znamenal pojem „nová“ žena? Aká bola jej rola? Ako a kým bola konštruovaná rodová politika? Ako sa prostredníctvom reprezentácií (spolu)konštituovali „nové“ typy ženskosti? Ako sa prejavil emancipačný koncept vo vizuálnej kultúre, v spôsobe zobrazovania? Ako sa vice versa na konštrukcii ženskosti a mužskosti podieľali vizuálne zobrazenia? Napokon otáznik a ambivalentnosť v názve tejto publikácie odkazujú na vnútorné kontrasty a paradoxy medzi ideológiou a každodenným životom žien (a mužov). Sú dôkazom rozporu medzi konceptom rovnosti mužov a žien, ktoré na jednej strane získali vo verejnej sfére svoje pracovné pozície a politické funkcie, na strane druhej zostali aj naďalej pod dohľadom mocenských štruktúr.
Book purchase
Mocné ženy alebo ženy moci?, Jana Oravcová
- Language
- Released
- 2014
Payment methods
- Title
- Mocné ženy alebo ženy moci?
- Language
- Slovak
- Authors
- Jana Oravcová
- Publisher
- Csy
- Publisher
- 2014
- Format
- Paperback
- ISBN10
- 8097185202
- ISBN13
- 9788097185206
- Category
- Political Science / Politics, Slovak prose
- Description
- Vizuálna kultúra, reprezentácia, ideológia je pohľadom na obdobie budovania socializmu 50. rokov 20. storočia z hľadiska koncepcie ženskej emancipácie a rodových vzťahov obsiahnutých vo vizuálnych reprezentáciách. Vychádzajúc z predpokladu, že vizuálne praktiky sú úzko prepojené a ovládané mocenskými systémami, na vizuálne obrazy je v publikácii nahliadané ako na inštrumenty, ktoré sú produktom a reprezentantom konkrétnych subjektov, sociálnych síl a ideológií. Nejedná sa tak o nostalgické spomínanie, ani o rozpamätávanie sa na nespravodlivosti, či o heroizáciu žien budovateliek, skôr sa riešia otázky súvisiace s konštruovaním ženskej a mužskej identity. Čo znamenal pojem „nová“ žena? Aká bola jej rola? Ako a kým bola konštruovaná rodová politika? Ako sa prostredníctvom reprezentácií (spolu)konštituovali „nové“ typy ženskosti? Ako sa prejavil emancipačný koncept vo vizuálnej kultúre, v spôsobe zobrazovania? Ako sa vice versa na konštrukcii ženskosti a mužskosti podieľali vizuálne zobrazenia? Napokon otáznik a ambivalentnosť v názve tejto publikácie odkazujú na vnútorné kontrasty a paradoxy medzi ideológiou a každodenným životom žien (a mužov). Sú dôkazom rozporu medzi konceptom rovnosti mužov a žien, ktoré na jednej strane získali vo verejnej sfére svoje pracovné pozície a politické funkcie, na strane druhej zostali aj naďalej pod dohľadom mocenských štruktúr.