Ján Langoš : od samizdatov a VPN k dokumentom ŠtB a ÚPN

Monografia Ján Langoš: Od samizdatov a VPN k dokumentom ŠtB a ÚPN, napísaná historikom Patrikom Dubovským, mapuje aktivity Jána Langoša od 80. rokov, keď sa angažoval v nonkonformných skupinách a pri tvorbe kultúrno-občianskych samizdatov. Autor vykresľuje Langoša ako angažovaného občana s kritickým pohľadom na spoločenské a morálne otázky, ako sú devastácia životného prostredia, antisemitizmus a chartistické hnutie. Langošove občianske aktivity sa prejavili v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN) a po zmene režimu sa zameral na vyrovnávanie sa s komunistickou mocou a Štátnou bezpečnosťou. Jeho práca vo Federálnom zhromaždení a ako federálneho ministra vnútra bola kľúčová pre očistu ministerstva od bývalých komunistických kádrov a presadenie lustračného zákona. Po rozdelení ČSFR založil Stálu konferenciu občianskeho inštitútu, stal sa poslancom Národnej rady SR a presadzoval zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Ako predseda Demokratickej strany sa podieľal na vytvorení novej politickej garnitúry v roku 1998. Vyvrcholením jeho aktivít bolo presadenie zákona o pamäti národa a zriadenie Ústavu pamäti národa v júli 2002. Po jeho tragickej smrti v júni 2006 sa uzavrel cyklus od boja proti ŠtB a KSČ po etablovanie ÚPN a sprístupnenie dokumentov verejnosti.