Eugen Nevan

Akad. maliar Eugen Nevan (18. 1. 1914 – 16. 10. 1967) sa narodil v Liptovskom Mikuláši a zomrel na prahu svojej nedožitej päťdesiatpäťky. Jeho meno sa spája s pojmom Generácia 1909. Figuruje medzi osobnosťami novodobého slovenského výtvarného umenia predovšetkým ako príklad talentovaného, jedinečného koloristu, ktorý posunul ďalej túto vývinovú niť modernej slovenskej maliarskej tvorby. Bol jediný, kto vo svojej tvorbe rozvíjal odkaz známeho francúzskeho maliara Henriho Matissa v rámci výtvarnej generácie, ktorá sa snažila aktualizovať odkaz národnej tradície v umení, a zároveň reagovať na súčasné výtvarné tendencie vo svete, zvlášť ak máme na mysli Francúzsko a vtedajšie centrum svetového umenia, Paríž. Bez Nevana by dejiny slovenského výtvarného umenia neboli tým, čím sú. Do centra (ako dominantu) svojej tvorby vložil motív ženy. Maľoval svoje obrazy žien tak, že im vtláčal pečať osobitého „média“ na báze farebnej reči riedkych i hrubých farebných náterov, ktoré pred nami ožívajú a žijú svoj vlastný život. Život plný spútanej (v počiatočných i neskorších etapách umelcovej tvorby) a nespútanej energie (hlavne v jej neskorších a záverečných obdobiach). Farby jeho obrazov sa stali nositeľom umeleckej výpovede tvorcu, chrbtovou osou jeho umeleckého jazyka. Eugen Nevan sa zaradil medzi tzv. expresívnych lyrikov slovenskej maľby 20. storočia. Znie to neuveriteľne, no vo svojich päťdesiatych rokoch dokázal maľovať s nasadením takpovediac tridsaťročného človeka. Obdivoval Paula Kleea, Andrého Deraina, z našich umelcov mu bol najbližší Mikuláš Galanda. Študoval na Akadémi výtvarných umení v Prahe (1936 – 1939) u prof. Willéma Nowaka, v roku 1937 absolvoval študijnú cestu do Paríža, kde sa zoznámil s tvorbou Henriho Matissa (cesty do Paríža zopakoval potom ešte niekoľkokrát v 40. tych rokoch 20. storočia). Stal sa členom spolku Mánes v Prahe, členom Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta, pôsobil ako asistent prof. Vladimíra Sychru na pražskej Akadémii výtvarných umení, a na Katedre výtvarnej výchovy Vysokej školy pedagogickej v Bratislave. V rokoch druhej svetovej vojny bol prenasledovaný pre svoj židovský pôvod a iba zázrakom sa zachránil (podarilo sa mu uniknúť pred násilným transportom do koncentračného tábora). Jeho diela, obrazy, kresby a grafiky sa nám prihovárajú rečou maliara, svedka ľudských tragédií a osudov, ktorý stiera vo svojich dielach hranice medzi minulosťou a prítomnosťou, aby nazrel do sveta nadčasovej pravdy, „ universa ludens.“ Knižná monografia o umelcovom živote a tvorbe mapuje umelcove výtvarné dielo a osudy na pozadí niekoľkých etáp, ktoré možno považovať za míľniky slovenskej výtvarnej tvorby. Prináša nový pohľad na jeho tvorbu odrážajúci nové poznatky a výsledky umelecko - historického výskumu. Obsahuje, okrem textovej časti s rozsiahlou hodnotiacou štúdiou, biografiou umelca, vyčerpávajúcim súpisom jeho samostatných a kolektívnych výstav, komplexným prehľadom bibliografie, cudzojazyčným rezumé a súborom výpovedí jeho priateľov a známych, kvalitnú obrazovú časť s celostranovými farebnými a čiernobielymi reprodukciami obrazov, grafických listov a kresieb. Z nich niektoré sú verejnosti neznáme, a možno ich považovať za nové a prekvapujúce svedectvá o umelcovom reflektovaní skutočnosti, v ktorej žil a ktorú svojím životom a dielom spoluutváral. Má všetky predpoklady na to, aby sa stala kvalitným umenovedným príspevkom do radu kníh o slovenských výtvarných umelcoch, a zároveň dôstojným vkladom do oblasti prezentácie pôvodnej slovenskej kultúry a umenia doma a v zahraničí. Možno povedať, že obrazy, grafické listy a kresby Eugena Nevana hovoria o človeku stojacom uprostred sveta, ktorý vedel, že umenie je neobyčajne rozsiahle, pestré vo svojich prejavoch – nezničiteľné. Bol a ostal umelcom, ktorý sa nevzdal presvedčenia, že náš svet je skutočný len potiaľ, pokiaľ je a ostane skutočne ľudským svetom. Všetko, čo robil a ako to robil, smeruje k človeku – jeho bytiu v čase. Umelcove obrazy, grafické listy a kresby pripomínajú, že sa jednoducho nemôžeme vyčleniť zo súkolia večnosti, a to, čo vyjadrujú, je odraz konkrétnych ľudských vlastností a vzťahov, na ktorých vzniku máme bezosporu svoj podiel aj my. Ľubomír Podušel