Egon Schiele

„Zbožňujem jeho zvolanie: „Vychutnajte červenosť“ Je to jeho zástava zmyselnej extázy a vzbúrenectva.“ Patrick Grainville je očarený Egonom Schielem, predčasne zrelým a oslňujúcim umelcom. Vášnivé pozorovanie života pri jeho žriedle poznačuje každé Schieleho dielo. Rázne skúmanie sexu, identity, tela, jeho krásy a jeho pominuteľnosti, tohto napätia medzi životom a smrťou. Ženu nikdy neidealizuje v romantickom mýte, ani sa jej neobáva a nediskredituje ju v diametrálne odlišnom prelude. Schiele, podmanený svojím objavom, sa usiluje obnoviť jeho absolútnu jedinečnosť. Jeho kultúrou je nenásytný a nový pohľad. Egon Schiele udeľuje erotizmu posvätný charakter, pritom však nikdy neupadá do nejasných úvah. Telo je posvätné preto, lebo je jedinečné a zomrie. Udržiava sa pri živote len svojou inkarnáciou. Jeho transcendencia pramení v telesných krivkách a zrnitosti, v jeho intímnom plamennom jase. „Maľovať svetlo vyžarujúce zo všetkých tiel...“ Maliarov ťah štetcom má v sebe túto ostrosť vychádzajúceho slnka a jeho prvého lúča, ktorý vytrháva svet a telá zo zmätku, osvetľuje a oslavuje ich príchod do žiadostivosti a lásky.