Tibetská kniha mrtvych

Toto dielo duchovnej literatúry vychádza z tibetského budhizmu a zaoberá sa odchodom človeka z tohto sveta. Pôvodne slúžilo na čítanie umierajúcemu a mŕtvemu človeku. Tibetskí kňazi vykonávali 40-dňovú "stráž" pri zosnulom, počas ktorej sa modlili a čítali z Knihy mŕtvych. Verili, že duša po smrti blúdi v "medzistave" a nevie, čo robiť. Poetické opisy a pokyny mali duši vysvetliť, čo sa s ňou deje, a usmerniť ju. Základom je viera v reinkarnáciu, pričom ďalší život môže byť lepší alebo horší. Cieľom je oslobodiť sa z kolobehu zrodenia a dosiahnuť nirvánu. Sprevádzanie zosnulého na jeho poslednej ceste je kľúčové, pretože existuje šanca zareagovať na desivé zážitky a nájsť si lepšie podmienky pre ďalší život. Dielo možno vnímať aj metaforicky, predstavuje zaujímavý literárny a spirituálny návod na povznesenie ducha. Slovenské vydanie je písané zrozumiteľným jazykom, bez zbytočných komentárov a poznámok, ktoré sú bežné v iných prekladoch.