Anna Rácová Books

India žije závratným množstvom farieb, zvukov, vôní a chutí. Indické mestá, festivaly a jedlá priťahujú všetky zmysly. India láka svojím kultúrnym bohatstvom, etnickou rôznorodosťou a živými tradíciami. Kniha, ktorú držíte v rukách, predstavuje jej bohatú geografiu a históriu, rozmanitosť jazykov, kultúr a náboženstiev, krásu indickej literatúry, tradície indického myslenia, vedy a umenia či pestrosť indickej kuchyne. India – jedna z najľudnatejších krajín sveta, blízka i vzdialená, starodávna i moderná - taká, akú ju ešte nepoznáte.

Bengálske rozprávky: O sýkorke a holičovi, O sýkorke a mačke, Sýkorka a radža, Kozliatko demónom, Tiger a šakal, O hrbatej starenke, Starenka a zlodej, O vrabcovi a vrane, O vrabcovi a tigrovi, Tiger na nosidlách, Tigrova kuchárka, Hlúpy krokodíl, Šakal učiteľom, Šakal svedkom, O šakalích mláďatách, čo jedli tigre, Plod cukrovej trstiny, Šakal v bruchu slona, O hlúpom tkáčovi, O všivavej starene, Zlý tiger, Tiger ženíchom, Biger na tigrovi, Otec Budhur, Hlúpy tiger, Mačka daňovým úradníkom. Mravec, slon a brahmanov sluha.

V poviedkách sa odráža hlboký vzťah autora k deťom a bengálským ženám.

Tieto rozprávky sa často vysmievajú ľudskej naivite a hlúposti hrdinovia v nich neraz zvádzajú nerovné, ale víťazné boje s nadprirodzenými bytosťami. Mnohé rozprávky vychádzajú z každodenného života bengálskej spoločnosti. Prosto a presvedčivo vykresľujú túžbu jednoduchého bengálskehočloveka po živote v dostatku,odhaľujú jeho zmysel pre skutočnosť a pre česť, ukazujú jeho radosť zo života. Pozorný čitateľ sa dozvie mnoho o jeho zvykoch a mravoch, o tom, čo jedáva, čo si oblieka, čo má rád a čo sa mu nepáči. Rozprávky: Ihlový radža, Lotosová princezná, Sedem bratov-čámpovníkov, Šít a Basanta, Arun, Barun a Kiranmala, Nílkamal a Lálkamal, Princ Granátové jablko, Manimala, dcéra podsvetia, Zlatá a strieborná ihlica, Sukhu a Dukhu, Palček, Radža Habučandra a minister Gabučandra, Zaťko, Brahman a brahmanka, Brahman a jeho synovec - obchodník, Sarkárov syn.

Zborník z vedeckého seminára konaného v Bratislave 2. septembra 2000.

V slovenských odborných textoch, médiách aj v krásnej literatúre sa čoraz častejšie objavujú informácie o kultúrnom, hospodárskom aj politickom dianí v krajinách Orientu, v ktorých sa používajú rozličné mená a pomenovania z orientálnych jazykov. Neraz sa používajú v nesprávnej podobe, ktorá nezodpovedá nášmu súčasnému poznaniu o kultúrach a jazykoch týchto regiónov. Slovenskí orientalisti pripravili praktickú príručku, ktorá prináša návod, ako by sa problém prepisovania pojmov z orientálnych jazykov do slovenčiny dal riešiť. Zameriavajú sa pri tom na jazyky zapisované vlastnými písmami alebo znakmi (tibetčinu, kórejčinu, jazyky Japonska a Juhovýchodnej Ázie, sanskrt, hindčinu, arabčinu a starú egyptčinu) ako aj na vybrané jazyky, ktoré používajú latinkovú abecedu so špeciálnymi diakritickými znamienkami (austronézske jazyky, vietnamčinu, turečtinu, jazyky subsaharskej Afriky). Osobitnú pozornosť venujú prepisu z čínskej latinkovej abecedy, pchin-jinu. Knižka obsahuje aj pravopisný slovník populárnych prepisov pomenovaní, ktoré orientalisti riešili počas dlhoročnej praxe. Priebežne dopĺňaný slovník sa časom objaví aj na internetovej stránke Ústavu orientalistiky SAV.