V treťom zväzku Tisíc a jednej noci pokračuje múdra Šahrazáda vo svojom nočnom rozprávaní. V jej príbehoch znova ožívajú zmyselnosť aj nevinná láska, úprimnosť aj podvodnícke fígle. Bazárový humor strieda palácová vznešenosť v dômyselných rozprávkach, ktoré po stáročia očarúvajúexotikou pradávnej Arábie a dovoľujú súčasníkovi nahliadnuť do bizarného sveta Orientu.
Výber zo slovenských rozprávok. Popoluška, Zlatovláska, Janko Polienko, Loktibrada, Soľ nad zlato, O dvanástich mesiačikoch, Kapsa, potras sa, O troch grošoch, Popolvár, Marinka a Janko.
Rozmarínový kríček - Chorvátske národné rozprávky s ilustráciami Karola Ondreičku. V knihe sú rozprávky ako Medveď a uhliar, O dvoch lesných jabloniach, Deväť bratov vlkov, Ďuro Truľo a iné
A classic Russian historical military novel set during the Pugachev Rebellion which contrasts the human internal world with the inevitable movements of history “Time has done nothing to dull the excitement of the story, which, for all its romantic coincidences, is something more than a mere tale of adventure” —The New York Times Alexander Pushkin’s short novel is set during the reign of Catherine the Great, when the Cossacks rose up in rebellion against the Russian empress. Presented as the memoir of Pyotr Grinyov, a nobleman, The Captain’s Daughter tells how, as a feckless youth and fledgling officer, Grinyov was sent from St. Petersburg to serve in faraway southern Russia. Traveling to take up this new post, Grinyov loses his shirt gambling and then loses his way in a terrible snowstorm, only to be guided to safety by a mysterious peasant. With impulsive gratitude Grinyov hands over his fur coat to his savior, never mind the cold. Soon after he arrives at Fort Belogorsk, Grinyov falls in love with Masha, the beautiful young daughter of his captain. Then Pugachev, leader of the Cossack rebellion, surrounds the fort. Resistance, he has made it clear, will be met with death. At once a fairy tale and a thrilling historical novel, this singularly Russian work of the imagination is also a timeless, universal, and very winning story of how love and duty can summon pluck and luck to confront calamity.
Všetky veľké udalosti, ktoré otriasajú dedinkou, ale aj veselou rodinou Holkovcov, rozpráva desaťročný chlapec Janko. Hoci je z mesta, v šibalstvách a výčinoch nezaostáva za svojimi rovesníkmi. Nechýba pri nočnom maľovaní, znáša bitku pre svoje priezvisko, ba sa aj zaľúbi. Chlapcove príhody, radosti aj žiale pozoruje láskavým okom starý otec...
Katastrofická sci-fi pre mládež. V centre diania sa okrem ostatných dostávajú tri typy detských hrdinov: vedecký typ, hravý typ, športovec s vedomosťami...
Lota Månssonová je trošku prechladnutá a mešká do školy. Mama nechce, aby išla do školy s nádchou, ale Lota si nedá povedať. Do školy musí ísť, pretože včera... včera bol najlepší deň na svete! Jej najkrajší deň. To bol ale štvrtok! Najprv našla jednu vecičku v skrinke na poklady... Tobolo prvé, čo sa včera stalo. Ba veru nie, prvé čo sa stalo, bolo, že sa zobudila. Vo svojej posteli. Z Lotinej postele je prekrásny výhľad. Vidieť odtiaľ všetky knižné poličky, oblok, handrový koberec a celú dlážku. Vidieť aj prach na dlážke pod posteľou Lotinej sestry, totiž Maliny Månssonovej. A ak sa človek trošku predkloní, zbadá pod posteľou ešte čosi, a to je skrinka na poklady. A aký poklad našla vo štvrtok Lota v sestrinej skrinke a čo všetko sa dá zažiť za jeden bláznivý deň, sa dočítate v knižke.
„Peniaz vstrčila mŕtvemu do úst, pod jazyk, aby ho Charon, prevozník podsvetia, previezol po vode, ktorá prináša zabudnutie a odplaví vzrušenia a kŕče, ktoré nás tu, hore, mučia, a potom nás urobí rovnými všetkým.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.
Digitalizovaná podoba publikace: Dezső Kosztolányi. Krvavý básnik Nero. Nakladateľstvo „Bibliotheka“. Bratislava 1935. 227 s. Alžbeta Göllnerová preložila.
Román tureckého autora, ktorý svojou sviežosťou a jednoduchosťou pripomína staré ľudové legendy. Hlavnou postavou je Memed, ktorý sa narodil v horskej dedine, nad krotou neobmedzene vládne Abdi aga, krutý tyran. Memed sa búri so zaťatými zubami, no keď jeho lásku zasnúbia so synovcom Abdiho agu,vezme zbraň a unesie svoju milú. Odíde do hôr a stane sa zbojníkom.
Hrdinovia autorových románov sú živé, reálne bytosti z mäsa a krvi a podliehajú všetkým prozaickým nepríjemnostiam každodenného života – trasú sa od zimy, moknú v daždi, zakúšajú prach a špinu na cestách, hádajú sa s krčmármi, majú nedostatok jedla, spánku a peňazí, živia sa len rojčením a túžbami. Autor sa nebojí kompromitovať svojich kladných hrdinov a pripisuje im všetky prirodzené citové potreby, a teda aj z toho vyplývajúce chyby a slabosti. Hlavný predstavitelia románu sú Tom Jones a Žofia Westrenová. Sú to skutočne kladní hrdinovia s nezištným citom, napriek ich komickej stránky pováh, mravných slabostí a pokleskov.
V románe Ondrejova kráľovná opisuje zápas Prievidze s majiteľom Bojnického zámku grófom Pálfym. Hlavnými hrdinkami sú prievidzské ženy, ktoré zastupujú v tomto boji svojich mužov, aby oklamali pána a odviedli ho na nepravú stopu. Muži konajú veľmi obozretne a zväčša tajne, aby zámok nemalpríležitosť trestať ich. Ženy vedené múdrou Ančou Kardošovou maria všetko, čo zámok podniká, aby Prievidzu pripravil o metské privilégia. Svoju smelosť podopierajú faktom, že na tróne sedí žena, populárna Mária Terézia. Dúfajú v jej spravodlivosť.
Mongolské rozprávky - Mongolská ľudová rozprávka vždy poučí, pred niečím varuje, potláča hlúpe správanie, odsudzuje jednu a udobruje druhú stránku života. Robí to jednoducho, pokojne, bez vtieravého moralizovania. Je obrazom mongolského ľudu a umeleckým výrazom jeho tvorivosti a fantázie.