Livius Titus Books

Titus Livius sa narodil v Pataviu, v mladosti študoval filozofiu a rétoriku, ktorú neskôr aj vyučoval. Po príchode do Ríma za vlády Augusta, prvého rímskeho cisára, sa upriamil na históriu a začal spisovať rímske dejiny od najstarších čias. V Ríme si našiel mnoho priateľov, ktorí ho v jeho zámere podporovali a spriatelil sa aj so samotným Augustom. Dejinám Rimanov od založenia mesta (Ad Urbe condita) venoval celú životnú energiu a pracoval na nich až do svojej smrti. Livius sa hneď od počiatku presadil medzi čitateľmi a poslucháčmi svojím štýlom a jeho dielo sa predčítalo na početných schôdzkach. Dejiny spisoval systematicky od najstarších čias až do svojej prítomnosti a do konca života stihol napísať 142 kníh, pričom posledná z nich končila udalosťami z roku 9 pred Kr. Livius sa rozhodol dejiny spisovať pútavým spôsobom, a ako znalcovi rétoriky sa mu to podarilo. Snažil sa vžívať do historických udalostí a osobností a podávať o ich konaní čo najvýstižnejší popis, tak akoby ich oživoval a vdychoval im život, a svojím spisovateľským umením ich kriesil a robil nesmrteľnými. Liviove dejiny majú plynulý dej a autor ich spestroval rôznymi príbehmi o výnimočných skutkoch mnohých osobností. Livius zhrnul do svojich Dejín všetky najvýznamnejšie udalosti najstaršej rímskej histórie až do jeho súčasnosti. Stal sa najvýznamnejším dejepiscom svojej doby a väčšina diel starších dejepiscov pre obľubu jeho Dejín upadla do zabudnutia. Z Liviovho diela neskôr čerpali mnohí ďalší spisovatelia. A hoci sa nezachovalo celé, dodnes je cenným zdrojom poznania najstaršej rímskej histórie. Udalosťami roku 403 pred Kr začína piata kniha. Autor v nej popisuje obliehanie a dobytie Veií, ďalšie vojny v Etrúrii, prechod Galov do Itálie, bitky Rimanov s Galmi a dobytie Ríma. V šiestej knihe sa Livius zaoberá obnovou Ríma, vojenskými výpravami proti Volscom a Aequom, vzburou Marca Manlia, odbojom a odpadnutím rímskych kolónií a spojencov, novými zákonmi o voľbe konzulov a o obmedzení držby ornej pôdy. Siedma kniha sa zaoberá vznikom nových úradov, pretúry a edility, prvými divadelnými hrami v Ríme, ťažkými vojnami s Galmi a Grékmi, aktivitami Rimanov v Kampánii so snahou získať nad ňou zvrchovanú moc, počiatkami vyčerpávajúcej vojny so Samnitmi, a taktiež mnohými ďalšími vojnovými výpravami. Siedma kniha končí udalosťami roku 342 pred Kr.

Titus Livius sa narodil v Pataviu a v mladosti študoval filozofiu a rétoriku, ktorú neskôr vyučoval. Po príchode do Ríma za vlády Augusta sa zameral na históriu a začal spisovať rímske dejiny od najstarších čias. V Ríme si našiel priateľov, ktorí ho podporovali, a spriatelil sa aj so samotným cisárom. Livius venoval svoju životnú energiu dejinám Rimanov od založenia mesta (Ad Urbe condita) a pracoval na nich až do smrti, pričom napísal 142 kníh, posledná končila udalosťami z roku 9 pred Kr. Jeho pútavý štýl a schopnosť oživiť historické udalosti a osobnosti mu zabezpečili popularitu medzi čitateľmi a poslucháčmi. Liviove dejiny majú plynulý dej, obohatený príbehmi o výnimočných skutkoch mnohých osobností, a zhrnuli všetky významné udalosti rímskej histórie až do jeho súčasnosti. Stal sa najvýznamnejším dejepiscom svojej doby, pričom mnohé staršie dielo upadlo do zabudnutia. Z Liviovho diela čerpali aj ďalší spisovatelia, a hoci sa nezachovalo celé, ostáva cenným zdrojom poznania. Ôsma kniha začína udalosťami roku 341 pred Kr. a zaoberá sa vzburami Latinov a iných národov proti Rimanom, vojnovým sporom so Samnitmi a vojnou Alexandra z Epiru v Itálii. Šiesta kniha opisuje vojnový úspech Samnitov a pokračovanie vojny Rimanov proti nim. Siedma kniha sa zameriava na vojenské výpravy Rimanov a nové zákony, pričom končí udalosťami z roku 292 pred Kr.

Titus Livius sa narodil v Pataviu a v mladosti študoval filozofiu a rétoriku, ktorú neskôr vyučoval. Po príchode do Ríma za vlády Augusta sa začal venovať histórii a spisovaniu rímskych dejín od najstarších čias. V Ríme si získal mnohých priateľov a podporovateľov, vrátane samotného Augusta. Livius venoval svoj život dejinám Rimanov od založenia mesta (Ad Urbe condita) a pracoval na nich až do smrti, pričom napísal 142 kníh, z ktorých posledná končila udalosťami z roku 9 pred Kr. Od začiatku sa presadil svojím pútavým štýlom, ktorý oslovil čitateľov a poslucháčov na mnohých schôdzkach. Snažil sa oživovať historické udalosti a osobnosti, čím im vdychoval život a robil ich nesmrteľnými. Liviove dejiny majú plynulý dej, obohatený príbehmi o výnimočných skutkoch osobností. Zhrnul do nich všetky významné udalosti rímskej histórie až do svojej doby a stal sa najvýznamnejším dejepiscom svojej éry, pričom dielo mnohých predchádzajúcich autorov upadlo do zabudnutia. Hoci sa nezachovalo celé, Liviovo dielo je dodnes cenným zdrojom poznania. Knihy XI – XVI sa zaoberajú udalosťami rokov 292 – 261 pred Kr., vrátane podrobenia národov v Taliansku a vzniku prvej púnskej vojny.