Hana Zelinová Books

Umelecky najvydarenejšia z línie historických románov Hany Zelinovej je turčianska trilógia (Alžbetin dvor, Volanie vetra, Kvet hrôzy), "dlhý príbeh fabriciovskej rodinnej kliatby", v ktorom sa autorke podarilo spojiť osudy zemianskych rodín s dobrým poznaním historických a regionálnych reálií avytvoriť príbeh s množstvom výrazných postáv. 2. vydání. Vrcholné dielo najpopulárnejšej slovenskej spisovateľky.

Veselé a vtipné vyprávění o příhodách uličnického mravence Ferdy a jeho přátel. Samostatné vydání třetí části "Knížky Ferdy Mravence". Pro mladší děti. Ferda se v přestrojení za rytíře vrací do mraveniště, kde ho čeká nejen spousta kamarádů, ale také další dobrodružství: stonožce na nohy přiváže kartáče a ta vyčistí celé mraveniště, hraje mravenčím dětem pohádku o zlé ježibabě, zjistí, jak se vlastně rodí mravenčí mimina, loví mravenčí krávy - zelené mšice. Ještě spousta dalších příhod čeká na veselého chlapíka s puntíkovaným šátkem.

Už takmer sedemdesiat rokov očarúvajú rozprávky z lúčnej ríše o Ferdovi Mravcovi, chvastúňovi Truhlíkovi a namyslenej Lienke nové a nové generácie detských čitateľov. Ferdo sa stal hrdinom animovaných filmov a vznikla o ňom aj opera. Ferdove príbehy vychádzajú v troch samostatných častiach.

"Budeme mať krásne mravenisko!" radoval sa Ferdo. A keď usínal, ešte si šepkal: "To som teda naozaj zvedavý, čo zasa zajtra uvidím." Ale čo uvidel, o tom sa mu nikdy ani len nesnívalo...

Příhody brouka Pytlíka, který všechno věděl, všude byl, ale nic pořádně neuměl. Ilustroval sám autor Ondřej Sekora. Od roku 1969 vychází Brouk Pytlík v souhrnném vydání a obsahuje obě knihy napsané Sekorou v letech 1939 - 1940 - Trampoty brouka Pytlíka a Malířské kousky brouka Pytlíka

Po zániku Alžbetinho dvora a Sedliackeho domu rod ich zakladateľa Mathiasa Fabiciho pokračuje v dvoch vetvách, legitímnej deliessovskej a nelegitímnej abramovskej. Volanie vetra, druhý diel trilógie zaslúžilej umelkyne Hany Zelinovej, prináša životný príbeh "mliečnych bratov" Daniela de Liessa a Lukáša Abrama, narodených v tom istom roku (1914) a žijúcich na Vrútkach v tom istom dome, ibaže jeden z nich na poschodí, v panských izbách, a druhý v jednoizbovom bytíku na prízemí. Ich osudy sa, pravdaže, nemôžu vyvíjať harmonicky, čoraz častejšie dochádza ku konfliktným situáciám a tragicko-dramatická osnova celej prózy vrcholí v pohnutých augustových dňoch roku 1944, keď jeden z "bratov" posiela druhého na smrť.

Životné príbehy viacerých generácií zemianskeho rodu z Liptova.

Sbírka krátkých próz. Príbehy slovenskej spisovateľky, v ktorých je hlavnou postavou žena - po stáročia tá istá, no jednako vždy iná: v šťastí i v nešťastí, veriaca, dúfajúca

Príbehy budúceho prváka Ivanka a jeho kamarátky Zuzanky.

Druhá časť románovej trilógie o liptovských garbiaroch. Popudom k napísaniu bolo odporúčanie básnika Andreja Plávku, ktorý otcovi na smrteľnej posteli sľúbil, že nedá na otcove remeslo v literatúre zabudnúť, no sám už na sklonku života nemal dosť síl a tak poprosil Hanu Zelinovú...

Jedného dňa Ferdo Mravec zistí, že mravce sú vo veľmi zlej fyzickej kondícii. Bežať nevládzu, potôčik nepreskočia, o hode smrekovou ihličkou ani nehovoriac. Ferdo vidí, že ich musí mnohým veciam naučiť. Spolu s Truhlíkom, ktorý kedysi v kine videl grécko-rímske zápasy, sa podujmú vycvičiť mravcov, aby boli mocné, aby im každá práca šla od ruky, aby sa neunavili. Aby všade vyhrali, aby boli všade prvé a aby ich nikto nikdy neporazil.

Trilógia Anjelská zem pozostáva z kníh Anjelská zem, Hora pokušenia a Dievočka vstaň. Romantický príbeh inšpirovaný severskou prózou a slovenskou rozprávkou o živote troch generácii hrdého rodu Baltazárovcov na tzv. anjelskej zemi.

Spisovateľka sa tematicky vrátila do súčasnosti a zobrazila v ňom citový život dievčaťa na prahu dospievania. Hlavnou postavou je šestnásťročná Andrejka, jedináčik, dcéra bratislavských rodičov...

Koncom osemdesiatych rokov som stretla svoju známu v hlbokom smútku. Na moju otázku - čo sa stalo? - mi odpovedala, že nedávno pochovala svojho jediného šestnásťročného syna-narkomana. Správa o príčine smrti jej syna ma nielen roztriasla, ale prebudila aj môj záujem: prečo a z akého dôvodu naša mládež vystiera ruky po drogách? Z toho záujmu sa neskoršie zrodil môj román. Písala som ho postupne a veľmi ťažko. Ťažisko mojich poznatkov som nadobudla v Kanade v odbornom sprievode môjho synovca-psychiatra, lebo my ani vtedy, ale ani dnes ešte nemáme zákon o povinnom liečení narkomanov. A máme ich už priveľa. Od školopovinných detí po dospelých. Preto tým matkám a otcom, ktorí zanedbali z akýchkoľvek príčin výchovu svojich detí, podávam zrkadlo, aby sa v ňom videli neprikrášlení a holí. Tak to vychádza aj môjmu „kvázihrdinovi“ Máriovi Turovčíkovi na dne jeho mladého života. A ja mám, spolu s mojou sprievodkyňou na strastiplnej ceste pomoci drogovo závislej mládeži k návratu z pekla drogovej závislosti do života MUDr. Vierou Oravcovou-Teplou, primárkou Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice v Bratislave, dojem, že naše úsilie nie je vietor v poli, a že tie ruže budú raz trhať vo vlastných záhradách, a nie na samom dne ničoty. Preto jej, za seba i za tých v budúcnosti vyliečených zo závislosti od drog, ďakujem zo srdca aj za jej morálnu pomoc pri písaní tejto knihy.

Dve slová (1966) - Osudy dvoch žien, ktoré sa nikdy nevideli a neuvidia.. Je to román o osude dvoch žien, podobných noci a dňu, dobru a zlu, s hlbokým výdychom odpustenia. Niet krajších slov v ľudskom živote, ako sú slová: Odpusť mi...

Román Hany Zelinovej nás zavedie do Liptovského Mikuláša v polovici minulého storočia. Jeho pútavý a pestrý dej sa rozvíja v dvoch rovinách: v kaštieli - kúrii bohatej zemianky Želmíry Ambrózičky a v garbiarskych dielňach mikulášskych cechových majstrov.

Romantický príbeh inšpirovaný severskou prózou a slovenskou rozprávkou.

Po románoch Alžbetin dvor a Volanie vetra vrcholí slávna turčianska trilógia Hany Zelinovej záverečnou časťou s názvom Kvet hrôzy, ktorú vám prinášame v novom vydaní.Hrdinami Kvetu hrôzy sú legitímni i nelegitímni potomkovia zemianskeho rodu Fabiciovcov, ktorého pohnuté osudy poznačené rodinnou kliatbou sa odvíjali v rozpätí vyše stopäťdesiatich rokov na majetku zvanom Alžbetin dvor. V troch románoch Hany Zelinovej ožíva jej rodný Turiec – stávame sa svedkami, ako sa cezeň rozbehne Košicko-bohumínska železnica, sledujeme, ako ho poznačia hrôzy svetových vojen, a napokon sa tu narodia deti, ktoré už ani nebudú vedieť o tom, že pochádzajú z fabiciovského rodu. Tak ako v prvom diele trilógie Mathias Fabici, v poslednej časti Daniel de Liess píše priznanie k svojim skutkom pre tých, čo prídu po ňom. Ale mladá právnička, Danielova príbuzná a chovanica Daniela Kemková, ktorá ho má na jeho vlastnú žiadosť posmrtne súdiť, sa rozhodne, že svojim deťom neprezradí nič o jeho premárnenom živote, lebo tie sa narodia už do nových čias a budú počúvať „celkom iné rozprávky“.

…Videl ho bežať, syna svojho jediného, zrenicu svojho oka, radosť a pýchou svojej staroby, videl ho predbiehať po jednom kráľových milcov aj kňaza v posvätenej tunike — a potom videl mihnúť sa vzduchom kňazov obetný nôž a syna klesnúť na kolená, o dva schody nižšie od toho, na ktorom skamenel ohnivý oblak. Storfius zavrel oči, aby sa nemusel dívať na červený ker, zasadený medzi synove lopatky, rozkvitajúci čim ďalej, tým krvavejšími kvetmi a ťažko si sadol ku kráľovmu stolu. Mal pred sebou ešte jednu povinnosť: Zosňať kliatbu zo Sirikisinej nevinnej hlavy. Zodvihol ruku, ešte stále preteplenú synovým stiskom, že hodí kocku do kráľovho pohára, keď zo záhrady vyletel vysoký detský výkrik strachu, hrôzy, beznádeje a najväčšej ľudskej bolesti, uväznený jedenásť rokov v Siriki-sinom hrdle: — Matka! Každý ho počul a každý videl klesnúť Siiikis na kolená pred mŕtvym Miliatom. Jej biele ruky objímat červený ker, boriť sa múry kamenného domu a pukať sa zem a lámať sa staré stromy a padat žeravý popol a blížiť sa horu vody vody vody.

Obsahuje 11 rozprávok od Hany Zelinovej, podľa jednej je aj názov knižky. Rozprávka sivá húska rozpráva o chlapcovi sirote o Mirkovi Račkovi, ktorý nevedel poriadne povedať pismeno r, dali ho k Michalovičovcom, ktorý kozu a husi chovajú...

Luxusný penzión pre starších ľudí, skvelé ubytovanie, vyberaná strava a predovšetkým nevtieravá, zato komplexná starostlivosť - mohli by ste si azda želať viac? A predsa pokojnú hladinu dlhých dní a ešte dlhších nocí narúšajú spletité ľudské vzťahy, ktoré sa vynárajú z prítmia minulosti a ovplyvňujú často aj to, čo iba nastane. Majetok nerobí ľudí lepšími, umožňuje im však lepšie žiť - dokážu sa však vyrovnať so svojou i cudzou vinou?

V románe Nočný koncert (1989) vyrozprávala osud skupiny dávnych slovenských vysťahovalcov, ktorí dožívajú v domove dôchodcov v Kanade ďaleko od vlasti.

Prozaická kniha skúsenej, "ostrieľanej" dámy v slovenskej literatúre predostiera pred čitateľa chytľavý, citlivý a presný príbeh, ktorým mapuje azda svoje spomienky na mladosť a potom s poodhalením našej súčasnosti – času po novembri 1989, ukazuje čitateľovi, porovnáva a konfrontuje také „dejové epizódy" v slovenskej histórii ako bol prvý Slovenský štát, normalizácia...

Za všetkým, čo bolo, mal by sa človek poďakovať, ako herci pred spustením poslednej opony. Človek totiž rastie, mocnie a najmä múdrie tým, čo prežil. ... Prečo? Lebo našu minulosť netvoria len roky meruôsme a hrdinovia ducha, práce a zbraní, ale najmä ľudia, s ktorými sme museli žiť, napríklad na tom mojom košickom Dominikánskom námestí. (Autorka)

Román z prostredia poslancov, novinárov, advokátov, súkromných podnikateľov, ...

S rozprávačským majstrovstvom do súčasnosti zasadený, vždy znova sa opakujúci príbeh o Kainovi a Ábelovi, o nenávisti, zrade, ale aj o láske.

Na dnešné ráno nesmiem zabudnúť. Dnešné ráno sa mi prisnila moja mladosť, a to sa, údajne, nestáva často. Mladosť je, podľa mojej mlynárskej starej matky, čosi také ľahké, nepolapiteľné a kratučké ako púpavové semienko unášané vetrom. Taký púpavový páper človek nechytí, čo by ako chcel, čo by mal preň čo akú krásnu klietku. Pobudne chvíľu pred ľudskými očami, a ešte skôr, ako človeku napadne chytiť ho, letí, letí, pánboh vie kam a prečo. ...

V románe sa stretáva päť príbehov, päť zaujímavých životov bývalých spolužiakov martinského gymnázia.

Spomienky spisovateľky Hany Zelinovej na najbližších a priateľov.

Príbeh určený deťom a mládeži bol napísaný na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia, no ani s odstupom času nestratil nič zo svojej príťažlivosti. Zachytáva obdobie druhej svetovej vojny a SNP. Autorka v ňom približuje malým čitateľom dojímavý príbeh malého cigánskeho chlapca, ktorý sa ocitol u staršej osamelej ženy s veľkým srdcom. Ich očami sa detskí čitatelia môžu zoznámiť s neľahkými časmi našej nedávnej minulosti a jej tragickom vplyve na mnohé ľudské osudy.

V knihe poviedok Otec, povedz pravdu vyrozprávala príbehy malých detí z rokov vojny a SNP.

Romantický príbeh inšpirovaný severskou prózou a slovenskou rozprávkou o živote troch generácii hrdého rodu Baltazárovcov na tzv. anjelskej zemi.

Ako ste prišli na myšlienku napísal dielo z našej zemianskej histórie? Náhodne. Bola som svedkom tvrdenia, že v porovnaní s inými európskymi národmi nemáme nijakú slávnu históriu, kráľov, veľké víťazné boje atď. Otvorila som dvere nielen do miestnosti, kde sa viedla táto polemika, ale ajdo myšlienkového pochodu jej hlásateľa, ktorý- pri pohľade na mňa vystrčil prst a zvolal: „Napíš, že aj my máme svoju históriu, hoci len takú sedmoslivkársku!“ No a potom som začala rozmýšľať a spovedať otca, mamu, toho-onoho, ako to bolo s liptovskými zemianskymi kúriami, a poohliadla som sa aj po tých našich turčianskych — a Alžbetin dvor sa o tri roky objavil na kníhkupeckých pultoch. A Kvet hrôzy? Ten sa zrodil z materiálov mne už veľmi dobre známych. Z odboja a potom z čias Slovenského národného povstania. Boli to krušné časy a nepísať o nich by bol prečin na národe. A tak som písala, čoho som bola svedkom, čo som videla, čo som počula, a čítala svedectvá ľudí, ktorí to prežili. No a pri tom písaní som prišla na to, čo je plevel a čo čisté zrno, a tak som s ľahkým srdcom urobila kríž nielen nad zemianskymi kúriami, ale aj nad meštiactvom, ktoré v našej epoche patria iba do zaprášených rámov. Z rozhovoru s autorkou pre Nové knihy, 1978

Autorka dala svojim spomienkam podtitul: S kým mi bolo dobre, čo samo osebe sympaticky naznačuje, že sa v nich nesústreďuje na seba a na svoje životné osudy, ale na stretnutia so zaujímavými osobnosťami nášho kultúrneho sveta. Pravda, seba nemôže celkom vylúčiť, takže jednako prezrádza veľa aj o sebe.

Témou románu Hlas starých huslí (1988) je život a medziľudské vzťahy v domove dôchodcov.

Príbehy psíka Hanibala, Hanibalinka, Hanibaliska - podľa toho, či ho majú deti Adamko a Babetka radi. Spolu s mamou a otcom bývajú v dome s červenou strechou a zelenou bránou. Okrem nich býva u nich ešte jedna potvora. Je čierna ako Hanibal, aj chvost má ako on, ale nebreše ako on. Cengá a jačí dovtedy, kým k nej niekto nepribehne...

Román zachycuje život košické patricijské rodiny od konce min. století do roku 1945.

Šiestaci Tomáš, Lojzo, Denisa a Ľubica, ich zážitky v škole, v rodine a na sídlisku sú hlavným námetom tejto knižky slovenskej spisovateľky.

V románě zachytila autorka citlivé období života dospívající dívky, plné citových zmatků, iluzí a deziluzí i prvních vážnějších životních zkušeností. To vše nově utváří její vztah k nejbližšímu okolí, k rodičům, dědečkovi, spolužákům i k chlapci, který ji zaujal.

V našom dome a na našom dvore ma všetci volajú Pehavý noštek. Len neviem prečo Pehavý a prečo Noštek...

Príbehy Maťka a Katky. Z obsahu: Ako sa volá mamička, Najkrajšia pieseň, Tresk-plesk, Vinš ako cukrík, Najlepšia predpoveď počasia, Plávať ako delfín je ťažké, Zelenú farbu treba poslúchnuť...

Každého z nás našla, alebo nájde chvíľa, keď sa musí obzrieť na to, čo po sebe zanechal. či radosť, či žiaľ, či vinu, alebo odpustenie, za čím bude cnieť do konca svojho života. Ja som k tej chvíli došla už dávnejšie, ale aj dnes mi prechodí znova sa obzrieť v tejto mojej knihe spomienok na to, čo bolo aj také, aj onaké: na mojich najbližších, na priateľov a dobrých ľudí, ktorí, nielen mňa, ale mnohých z nás čímsi obohatili, skrášlili a urobili o máčik ľahšími. A tak želám každému z Vás pokoj duše a pocit dobre vykonanej práce, keď sa Ešte raz obzriete...

Příběh o životě městské rodiny se dvěma dětmi.

Příběh opuštěného cikánského chlapce, který za 2. svět. války pomáhá ve slovenských horách partyzánům.

Psychologická sonda do duše dospievajúceho chlapca, tak možno charakterizovať román Moja je pomsta. Ťažisko psychologickej analýzy tvoria vzťahy medzi deťmi a rodičmi. Napriek vonkajškovej dramatizácii fabuly a snahe po atraktívnosti deja sa podarilo autorke plasticky vykresliť postavu dorastajúceho chlapca i problémy, ktoré v procese sebaformovania musí riešiť. V roku 1969 bol román sfilmovaný pod názvom Čierna minúta.

Psychologický román, odehrávající se převážně v době válečné, rozvíjí příběh dvou bratrů protikladných povah a rozdílných politických postojů, pocházejících ze starého zemanského rodu.

Novela o prázdninovém přátelství chlapečka a holčičky na malém městě.

Príbehy budúceho prváka Ivanka a jeho kamarátky Zuzanky. O tom, ako posadili čokoládový strom, ako sa spolu oženili, aj ako Zuzanka odišla. Ivanko nezostal smutný, veď sa mu práve narodila sestrička a v prvej triede sa naučil písať... Príbehy: Pohár vody, Žiarlivosť, Dva motýle, Trala-la, Dobrú chuť, Kukuk, Poriadne deti, Huncútske oči, Hľadať je ťažko, Na zemi je lepšie, Ako sme rozmýšľali, Ja som už veľký, Do videnia, Zuzanka, Ako sme sa oženili, Čokoládový strom.

Vydavateľstvo Knižné centrum si chcelo krásne životné jubileum autorky uctiť vydaním knižnej publikácie, poskladanej z jej rozprávkovej tvorby, uverejňovanej v rôznych periodikách. Určite by bola rada, keby sa táto kniha rozprávok stala pre deti podobným knižným kamienkom, akým boli voľakedy ešte pre žiačku Hanku Zelinovú Andersenove rozprávky...