Hellgrün ist nicht Himmelblau
- 22 pages
- 1 hour of reading
Hana Zelinová was a Slovak writer and dramatist, known for her literature for children and youth. Her works often explored romantic themes, developed with engaging plots and unexpected climaxes, sometimes with a touch of melodrama. In children's literature, she focused on the issues of World War II, the Slovak National Uprising, and contemporary problems. Her writing was crafted for a mass audience, with her first contributions appearing in newspapers and magazines as early as 1933.







Zemianska sága, úspešne sfilmovaná do podoby televízneho seriálu, očarúva vždy nové generácie čitateľov, ktorí oceňujú majstrovské vykreslenie charakterov, bohatosť zápletok a zakotvenosť plnokrvného príbehu v histórii Slovenska.
Veselé a vtipné vyprávění o příhodách uličnického mravence Ferdy a jeho přátel. Samostatné vydání třetí části "Knížky Ferdy Mravence". Pro mladší děti. Ferda se v přestrojení za rytíře vrací do mraveniště, kde ho čeká nejen spousta kamarádů, ale také další dobrodružství: stonožce na nohy přiváže kartáče a ta vyčistí celé mraveniště, hraje mravenčím dětem pohádku o zlé ježibabě, zjistí, jak se vlastně rodí mravenčí mimina, loví mravenčí krávy - zelené mšice. Ještě spousta dalších příhod čeká na veselého chlapíka s puntíkovaným šátkem.
Už takmer sedemdesiat rokov očarúvajú rozprávky z lúčnej ríše o Ferdovi Mravcovi, chvastúňovi Truhlíkovi a namyslenej Lienke nové a nové generácie detských čitateľov. Ferdo sa stal hrdinom animovaných filmov a vznikla o ňom aj opera. Ferdove príbehy vychádzajú v troch samostatných častiach.
"Budeme mať krásne mravenisko!" radoval sa Ferdo. A keď usínal, ešte si šepkal: "To som teda naozaj zvedavý, čo zasa zajtra uvidím." Ale čo uvidel, o tom sa mu nikdy ani len nesnívalo...
Příhody brouka Pytlíka, který všechno věděl, všude byl, ale nic pořádně neuměl. Ilustroval sám autor Ondřej Sekora. Od roku 1969 vychází Brouk Pytlík v souhrnném vydání a obsahuje obě knihy napsané Sekorou v letech 1939 - 1940 - Trampoty brouka Pytlíka a Malířské kousky brouka Pytlíka.
Po zániku Alžbetinho dvora a Sedliackeho domu rod ich zakladateľa Mathiasa Fabiciho pokračuje v dvoch vetvách, legitímnej deliessovskej a nelegitímnej abramovskej. Volanie vetra, druhý diel trilógie zaslúžilej umelkyne Hany Zelinovej, prináša životný príbeh "mliečnych bratov" Daniela de Liessa a Lukáša Abrama, narodených v tom istom roku (1914) a žijúcich na Vrútkach v tom istom dome, ibaže jeden z nich na poschodí, v panských izbách, a druhý v jednoizbovom bytíku na prízemí. Ich osudy sa, pravdaže, nemôžu vyvíjať harmonicky, čoraz častejšie dochádza ku konfliktným situáciám a tragicko-dramatická osnova celej prózy vrcholí v pohnutých augustových dňoch roku 1944, keď jeden z "bratov" posiela druhého na smrť.
Román od Hany Zelinovej Prístav pokoja opisuje život rodiny Smrečianskych na zemianskej kúrii v Smrečanoch v Liptove, zamerala sa aj na manželské a milenecké vzťahy, často s osudovými následkami. Najdôležitejšie zo všetkého je pre nich byť pánom a paňou tohto kaštieľa, ktorý už len svojouexistenciou poznačuje osudy ľudí, ktorí v ňom žijú a z generácie na generáciu si ho odovzdávajú. A tak v záujme zachovania zemianskej kúrie uzatvárajú manželstvá, kde vonkoncom nezáleží na láske, porozumení, no hlavné je, že kaštieľ zdedia ich potomkovia. A preto je taký život plný dramatických udalostí. Dej knihy je od začiatku do konca plný napätia, osudy jednotlivých postáv sú strhujúce, až tragické. Napriek všetkému však kúria ostáva prístavom pokoja... nádejou, že sa v nej budú rodiť nové haluze smrečianskeho rodu. Gazduj s ňou tak, ako najlepšie budeš vedieť, lebo kúria, to nie len majetok. Je to oveľa viac, len to neviem vypovedať. Akési svedomie. Akýsi dôkaz, že sme tu a že tu budeme ako svoji medzi svojimi.